V ten deň pršali líšky
Zlietali z oblohy ako slzy slnka
A vôbec nie vznešene
Sa udierali o mačacie hlavy
V očiach sa im leskol nezáujem a trochu strachu
No mačky im dali pokoj
Ulice plné ohnivej srsti
Blčali nepochopením
Ľudia nechápavo krútili hlavami
Nikto nerozumel, prečo
Všetci kričali a hľadali dôvod v hluku
Čakali armagedon
Všetko horelo bez ohňa
Len krvou krásy prirody
Ktorú ktosi zradil
Ony však padali ďalej
Až padlo aj slnko
aj morálka
aj skutočnosť
aj hodiny s kukučkou
Život sa však nepoučil
Prskal márnivo ďalej
Pochopili len líšky
Viac nebudú ľúbiť slnko
