Nikdy som neprestal dúfať

7. kapitola

„Dobré ráno,” pozdravil Remus nahlas, čím zobudil Jamesa a Siriusa.

„Námesačník!  Veď je len... ” bľabotal Sirius.

„Pol ôsmej,” oznámil im veselo Remus.

„Niekto tu má dobrú náladu,” zamumlal James otrávene.

„Čokoláda všetko vyrieši,” povedal vlkodlak a nasadil široký úsmev.

„To mi je jasné,” uchechtol sa James a odplazil sa do kúpeľne.

„Môžeme ísť?” spýtal sa Sirius rozospato, keď James vyšiel z kúpeľne.

James s Remusom prikývli a vydali sa k východu.

„Potter, Black, od vás by som čakala, že budete meškať, ale od vás, pán Lupin, by som to nečakala,” spustila McGonagallová, keď všetci traja vbehli do triedy.

„Ospravedlňujem sa, pani profesorka,” zamumlal Remus.

James a Sirius sa len vyškierali a usadili sa do svojich lavíc.

Remus si chcel sadnúť na svoje obvyklé miesto vedľa jedného Bystrohlavčana, ale bolo obsadené. Sedela na ňom Allys.

„Allys?” začudoval sa Remus.

„Remus?” zasmiala sa Allys na oplátku.

„Vieš o tom, že toto je moje miesto?”

„Teraz už moje.”

„A kde si mám sadnúť?”

„Kde chceš. Ale najlepšie by bolo, keby si si sadol na moje bývalé miesto,” šibalsky sa usmiala a pohľadom zašla na prázdnú stoličku vedľa Mussel.

„Ďakujem,” zašepkal Remus smerom k Allys s úsmevom a išiel k modrovláske.

„Môžem?” spýtal sa vlkodlak a jemne sa usmial na modrovlasé dievča.

„Jasné,” súhlasila Mussel a jemne sa začervenala.

„Prečo tu nesedí Allys? Myslíš, že má niečo s tým Bystrohlavčanom?” zaujímal sa vlkodlak.

„Netuším. Každopádne, som rada, že tu sedíš ty. Konečne mi nebude nik jesť desiatu,” zasmiala sa modrovláska.

„Toto som počula,” zakričala jej Allys urazeným hlasom.

„Aj ja ťa mám rada,” zhúkla Mussel a Remus sa tak smial, až mu tiekli slzy.

„Som rada, že ste konečne našli svoje miesto, ale trvalo vám to celých desať minút! Na budúcu hodinu mi prinesiete dvadsaťcentimetrový pergamen o rozdieloch medzi animágom a vlkodlakom, pán Lupin,” povedala vážnym tónom McGonagallová.

„Ospravedlňujem sa, pani profesorka,” zamumlal vlkodlak a utieral si posledné slzy smiechu z líca.

„Myslím, že môžeme začať. Dnes sa dozvieme, kto sú to animágovia. Vie to niekto z vás?” opýtala sa a očami zablúdila po triede.

V triede nastalo ticho, ktoré rušil len smiech Jamesa a Siriusa.

„Potter, Black, ste ochotní nám povedať niečo o animágoch?” opýtala sa profesorka chladne.

„Samozrejme, pani profesorka,” ozval sa James.

„Tak mi povedzte, kde sa dozvieme o počte animágov vyskytujúcich sa v Británii?”

„Netuším,” priznal James.

„Vie to niekto iný?” spýtala sa profesorka a do vzduchu vyletelo pár rúk, medzi ktorými nechýbala ani tá lilyna.