Everything is okay....... (+16)

>3<

Ráno som sa zobudil celkom skoro. Bolo to asi z tých nervov čo som mal. Snívali sa mi podivné sny a nedávali mi zmyseľ.

Išiel som do kúpelne a vykonal rannú hygienu. Vrátil som sa do izby, kde som si obliekol čierne rifle a červenú kockovanú košelu. Čierne vlasy som si len trochu prečesal aby som nevyzeral moc zle. Na ruku som si dal čierny gorálkový náramok, ktorý som dostal od mojej kamarátky.

Pozrel som sa na mobil koľko je hodín. Mal som ešte hodinu čas tak som si zobral tašku a zišiel dole, aby som si mohol spraviť raňajky. Dal som si nakoniec len lupienky s mliekom. Nič iné by som do seba nenapchal.

Keď som dojedol vydal som sa pomalým krokom do školy. Dal som si slúchatka do uší a nechal všetky myšlienky aby mi prúdili hlavovou.

Keď som prišiel pred školu bolo tam veľa cudzích tvári. Začal som hľadať riaditeľňu, aby som sa vôbec dostal do správnej triedy.

Po dlhom hľadaní som sa tam konečne dostal. Slušne som zaklopal a vošiel. Za stolom sedela nízka paní v ružovom saku a ružovej sukni. Ďalšia trhlá riaditeľka.

"Dobrý deň. Moje meno je Alex Black. Dnes by som tu mal nastúpiť do školy." Usmial som sa na ňu. "Ahoj Alex. Moje meno je Anabel Smith a som riaditeľka tejto školy. Som rada, že môžem prijať takého výnimočného študenta." Usmievala sa na mňa.

Zase všetci preháňajú. "Poď, posaď sa." Spravil som tak ako povedala. "Pozerala som si tvoje študijné výsledky a som milo prekvapená. Dokonca som obdržala informáciu, že maľuješ, spievaš a skladáš básne. Dokonca aj si športovo založený."

Tak toto som ja. Ten premiant a talent. Teší ma. Matka mi hovorila, že som pre každú školu len prínosom. Asi mala pravdu keď takto nadšene o mne rozprávala táto riaditeľka.

"Áno. Keď som bol mladší tak som krasokorčuloval, ale časom som k tomu stratiľ čas. Teraz plávam a hrám futbal." Usmial som sa na ňu.

Hltala každé moje slovo. "Som rada, že si za rozhodol pre našu školu. Tvoj talent nám pomôže ukázať ju v tom najlepšiom svetle." Usmiala sa na mňa

Niekto zaklopal na dvere. Dovnútra vstúpil nejaký mladý učiteľ. Bolo to poznať podľa osnov čo držal v rukách.

"Dobrý deň. Pani riaditeľka chceli ste ma vidieť?" Meral som si ho pohľadom. "Áno Jean. Toto je Alex Black. Ododneška bude chodiť do tvojej triedy tak ho prosím riadne uveď." Usmievala sa na neho riaditeľka.

"Dobre." Kývol jej na súhlas. "Alex poďme." Postavil som sa a následoval ho. "Moje meno je Jean Kristien. A som tvôj triedny a budem ťa učiť matematiku a biológiu." "Okay." Povedal som jednoducho a následoval ho do triedy.

Prišli sme pred triedu. Tak a je to tu prvý dojem. Nadýchol som sa a vydýchol. "Nervózny?" Pozrel som sa na učiteľa Kristiena. "Áno. Je to nezvyk." Odvŕkol som a ďalej hypnotizoval dvere.

"Viem ako sa cítiš. Neboj sa prijímu ťa medzi seba a ak by bol nejaký problém tak ma nájdeš v kabinete matematiky." Zarazil sa. "Ale ty vlastne ani nevieš kde to je." Poškrábal sa na hlave. "Po konci vyučovania ti školu ukážem." Usmial sa na mňa vstúpil do triedy.

Všetko stíchlo. Všetky oči smerovali na mňa. Začalo sa šepkanie. "Takže trieda toto je váš nový spolužiak Alex Black. Dúfam, že s ním budete dobre vychádzať. Alex mohol by si nám povedať pár vecí o sebe."

Pozeral som sa po triede a celkom som sa klepal. "Volám sa Alex Black. Žijem s tetou a presťahovali sme sa sem kvôli jej práci. Dúfam, že budeme spolu vychádzať." Usmial som sa tým najkrajším úsmevom akým som vedeľ.

"Bože ten je zlatý. To ani nemôže byť pravda, že taký krásny chalan došiel na našu školu." Ozvalo sa zo zadu jedno dievča. Nevenoval som tomu pozornosť a pozeral som sa von oknom.

"Alex môžeš si ísť sadnúť na voľné miesto." Ozval sa triedny a ja som začal pohľadom sledovať celú triedu. Vzadu pri okne bola voľná lavica tak som si tam hneď sadol.

Pán Kristien začal vysvetlovať niečo o lineárnych rovniciach a nerovniciach. Matika mi vždy išla až moc dobre a rovnice som vedel najlepšie.

"Alex. Kedže o tebe a tvojmu vzťahu k matematike nič neviem mohol by si ísť vypočítať tieto dva príklady." Povedal profesor Kristien.

Postavil som sa a zobral si fixku do ruky. Pozrel som sa na príklad a za pár minút som to mal vypočítane. "Takže súdim, že matematiku ovládaš." Usmial sa a ja som išiel späť na moje miesto.

Ďalej som hodine nevenoval pozornosť a rozplíval som sa pohladom na oblohu. Vždy ma to upokojovala a dodávalo silu pokračovať ďalej aj keď som bol na dne.

Keď konečne zazvonilo pozrel som sa čo máme ako ďalšiu hodinu. Anglická literatúra. Som zvedavý ako ju tu budu učiť. V škole kde som chodil sme dookola pozerali nejaké filmy a knihám sme nevenovali vôbec žiadnu pozornosť.