Everything is okay....... (+16)

>12<

Pohľad Kristeina (triedneho) 

Konečne Alex odišiel, mohol som si v kľude dofajčiť cigaretu. Sám som nevedel čo mám robiť keď k vám prídu študenti, ktorí sú očividne zbití. Tá bezmocnosť je otrasná, ale chápem ich prečo to nespravili, ani ja by som to nespravil. Tiež som bol v minulosti v ich koži a deti nie sú vôbec dobré, niekedy sú horší ako dospelí, i keď v takejto veci ani ja sám neviem ako by sa dospelí zachovali voči týmto dvom chlapcom. Obidvaja sa mi priznali, že sú na chlapcov. 

Ja sám to neodsudzujem, veď potom by som zaprel sám seba, keďže ja sám som tiež gay, len o mne to nikto neviem okrem  Matta. On mi na strednej pomáhal zvládať nátlaky okolia, a hlavne moju vlastnú psychiku. 

,, Tiež ti pripomínajú tvoju minulosť?" Opýtal sa Matt a potiahol si z nikotínovej tyčinky. ,,Keby len to, bojí sa o nich, veď  sú mladí takéto niečo by nemali zažiť, je normálne keď je niekto gay, bisexuál, pokiaľ nikomu neubližuje. Nechápem ako môžu byť deti také zlé a hlavne už v tomto veku, keď by si mali viacej vecí uvedomovať." Potiahol som si z cigarety a hneď aj vydýchol ten chutný dym zo svojich pľúc. 

,, Sám dobre vieš, že táto téma bude ešte nejaký ten piatok tabu Brownie. Týmto decká si teraz pomohol, ani nevieš ako. Za mňa a ani za teba sa vtedy nemal kto postaviť, bola to horšia doba. Vtedy sa to bralo ako choroba a niektorí extrémisti to liečia ešte v dnešnej dobe. Niekedy je len dobré byť neviditeľný, ale sám dobre vieš, že bez našej minulosti by sme neboli tam kde sme teraz." Usmial sa ma mňa. 

,, Máš pravdu, ale aspoň tu na mieste, kde pracujem by si ma mohol volať mojím meno." Oplatil som mu úsmev. ,, Ten Max, to bol ten chalan čo sedel pri Alexovi, že?" Iba som prikývol. ,,Pripomína mi teba, aj ty si bol tichučký, premiant triedy, a hlavne strašne rozkošný, nie že teraz by si nebol, ale predsa len bol si také neviniatko, až mi je ľúto, že som ťa pokazil." 

Zahľadel som sa na neho a letmo sa začervenal. Aj po tých rokoch koľko ho poznám ma stále vie dostať do rozpakov. ,,Dobre vieš, že som sa pokazil sám, len vďaka tebe som zistil aj čo je život, len potom si odišiel a nevedel som či vôbec žiješ, ale si tu, rozprávaš sa so mnou tak je všetko v poriadku." 

Smutne sa na mňa zahľadel, vzdychol si potiahol z cigarety. ,, Dobre vieš, prečo som musel odísť, ja sám som nechcel, ale ešte som nebol plnoletý a hneď ako som mohol vrátil som sa sem." ,,Ja viem, som rád, že si sa vrátil,. aspoň už nemám svojho najlepšieho kamaráta neviem kde a vďaka nemu som aj pomohol ľuďom, ktorí to potrebovali, ako v minulosti ja." 

Pozrel som sa na neho. Zamyslene hľadel na svoje topánky, bolo vidno, že nad niečím rozmýšľal. ,,Som rád, že som ti pomohol. Inak dneska nemáš čas? Ja a ty, pivo, telka a gauč ako za starých dobrých časov?"  Pozeral sa mi zasnene do očí. ,,Môžeme keď budem mať čas, vieš učiteľ je dosť ťažké zamestnanie čo sa týka času, ten nemám ani sám na seba." 

Matt sa začal smiať, je to niečo na smiech? Sám som mu nerozumel. ,,Takže ani tvoj malý  kamarát nedostáva toľko pozornosti koľko by mal?" Začal sa smiať a ja červenať. ,,Že sa nečudujem ty úchylka." Ukázal som mu fuckera a chcel odísť. 

Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe. ,, Ale no Brownie nezdúvaj sa hneď bol to vtip, nič ma do tvojho súkromného života nie je." ,,Som rád, že to chápeš Matt. Číslo na mňa máš keby niečo volaj, musím ísť naspäť." ,,Jasné pán učiteľ." usmial sa a pustil ma. 

,,Vidíme sa Darling." naposledy mi zamával a odišiel. Čo sa to tu deje, prečo sa cítim ako pubertiak, ktorý práve dostal crush na pekného a perfektného chlapa. Človek nikdy nevie čo sa mu stane a hlavne čo má čakať. 

Vybral som sa pomaly do kabinetu, teraz mám s nimi matematiku, skôr si, ale myslím, že budeme musieť mať triednickú hodinu. Dneska to bude ešte ťažký deň......