I Love Werewolf 2.séria *SK*

4.Kapitola

Predom sa ospravedlňujem ak slová budú zle nápísané ale tak trochu mám pavučinu cez celý displej, zle sa mi díva na klávesnicu 😅 takže sa predom ospravedlňujem 😫

V hlave sa mi hneď zjavil sen, sen, ktorý mám posledné dva roky. ,,To si ty" povedala som úplne nečujne, ale aj tak sa na mňa obaja pozreli. S úplne otvorenými očami sa pozerám do zeme a celý sen si premietam v hlave. Jediný človek, ktorý vie že ho mávam je Kayla, no ani tá nevie všetko.

Chalan bez tváre sa díva na krvavé mŕtve dieťa vo svojom náručí. Pomaly zdvíha hlavu, no jeho tvár je však stále ponorená v temnote. Až potom malé záblesky v dialke na sekundy osvetlia črty jeho tváre. Široký šialený úsmev a pery od krvy. Podá ho dievčaťu plačúcemu vedľa a ide ku mne. Premení sa na vlka ale rýchlosť ani smer jeho krokov sa nemení. Krvou sfarbené zuby a žlté oči ma úplne ovládnu a ja padám na zem. Ľahnem si a obrovský hnedý vlk stojí nado mnou. Krv, ktorá mu kvapká zo srsti na tváry sa zmieša s mojími slzami, ktoré s ľahkosťou padajú na studenú zem. Zavriem oči a vnímam strach, ktorý ovláda moje telo, no keď som pripravená čeliť strachu a otvorím oči ocitnem sa zas v realite. Ležím väčšinou v kuchyni na koberci a na hrudi v okolí srdca si pridržiavam špičku noža. Niekedy sa zobudím aj vo vani alebo ako minule na nemocničnej posteli a mala som od skalpela, ktorý som držala mimovhodom v ruke namiesto noža, vyrité meno Alex.

,,Prosím, povedz že si tá Mery, ktorú hľadám už dva roky" jeho hlas bol tak krehký a plný očakávania, no však až moc poranený minulosťou.

Jeho kroky smerovali ku mne a ja som sa cítila tak slabá, presne ako v tej nočnej more. Andrew nás stále pozoroval, ale nevyzeralo to tak, že by do toho chcel zasahovať.

Pramienok vlasov mi dal za ucho a prstami jemne pohladi líco. Palcom mi prešiel po maličkej ale stále viditeľnej jazve, ktorú som mala pod perou. ,,Si to ty" povedal to s úsmevom, ale ja som sa mračila. ,,Ako si môžeš myslieť, že som tá Mery, ktorú tak hľadáš?" silno som chytila jeho ruku a dala si ju preč z tváre. ,,Tá jazva" zakryla som si ju prstami aby sa mi na ňu nedíval. ,,Urobil ti ju môj tesák"

Ruky som spustila opäť pozdĺž tela a zahrízla si do spodnej pery. Môj mozog nestíhal filtrovať ten obrovský nával informácii.

Chytila som Andrewa za ruku a ťahala ho od toho šialenca preč. Len tam tak stál a díval sa na moju postavu, ktorá sa od neho stále oddiaľovala.

,,Zajtra, hneď skoro ráno odchádzame!" naštvaným hlasom som to povedala. Utrela som si slzy z tváre a silno mačkala Andrewovu dlaň. Prešli sme za budovu a tam môj rýchly krok stopol Andrew. ,,Mohla by si mi povedať prečo plačeš? Však sme práve stretli niekoho kto ťa pozná!" trochu som sklonila hlavu, nevedela som to ani ja, boli to slzy, ktoré som neovládala. ,,Ten chalan mi musel niečo urobiť, mám o ňom nočné mory! Vždy keď sa zobudím som tak blízko pri spáchaní samovraždy!" vykrikovala som mu to tam do tváre a slzy sa ešte viac tlačili na slobodu. Úprimne ma obímul a ja som svoju uplakanú tvár zaryla do jeho hrude.

Prišli sme na hotel a ja som hneď zamierila do kúpeľne. Andrew išiel ešte zavolať Emme. To mu zas bude trvať najmenej hodinu a ja ju mienim využiť. Pekne som si napustila horúcu vodu a strávila som v nej minimálne hodinu a pól.

,,Vždy si v kúpeľni strávila toľko času, vidím že ťa zlozvyky neopustili" zasmial sa muž, ktorý sedel na parapete pri okne. ,,Čo tu chceš?" naštvane som sa mu pozerala do očí a pridržiavala si uterák omotaný okolo môjho tela. Hneď ako som si uvedomila, že to je on sa môj hnev každou minútov zväčšoval.

,,Prišiel som, aby som uvidel ženu, ktorú milujem" môj hnev sa uvolnil. Jeho slová boli tak čisté a v jeho očiach, ktoré ma nespustili z dohľadu som videla stále tu rovnakú bolesť. ,,Počkaj tu" do ruky som si zobrala pyžamo a pre istotu som sa zamkla v kúpeľni. Prezlečená som sa vrátila do izby a on stále sedel na tom istom mieste.

,,Na čo to máš?" posadila som sa a očami skúmala čiernu ružu v jeho rukách. Nič mi nepovedal a podišiel ku mne. ,,Chcel som niečo skúsiť" zadíval sa na havranio čierne lupene ruže a potom na mňa. ,,A čo?" pozrel sa mi do mojich zvedavých očí, ktoré túžili po detailoch. ,,Keď vlkodlak daruje čiernu ružu niekomu koho miluje tá sa v miestach vsplynutí s jeho krvou zmení na bielu, chcel som teraz pri našom poslednom stretnutí zistiť či ma ešte stále miluješ" niečo mi na tejto vete nesedelo. ,,Prečo poslednej?" trochu som naklonila hlavu na čo sa on sladko usmial. ,,Zajtra sa  žením" úsmev z jeho tváre zmizol presne ako ten môj a posadil sa vedľa mňa na posteľ. ,,A miluješ ju?" ružu som mu zobrala z ruky a pri tom som jemne prešla po jeho ľavej ruke. ,,Každý môže milovať len jednu osobu a ja milujem teda, na a keby som mal byť úprimný, ju nejde milovať, ani Satan by ju nechcel" obaja sme sa zasmiali, pripadalo mi to smiešne lebo takých ľudí poznám.

,,To už ideš?" chytila som ho za ruku a nenechala ho odísť. Prikývol a ja som sklonila hlavu. ,,Keď už je to naposledy čo ťa vidím, mohla by som vyskúšať tú ružu?" podal mi ju a už stačilo nájsť niečo s čím by som si urobila aspoň malú ranku. ,,Nemáš pri sebe nejaký ostrý predmet? Kvôli mojej námesačnosti ich Andrew všetky schoval" zasmiala som sa ale na jeho tváry bola neistota. ,,Fakt to chceš urobiť?" nerozmýšľala som nad tým a hneď prikývla. Vzdychol si a natiahol ku mne ruku. Očami som prešla po už na pohľad ostrých pazúroch, ktoré zdobili jeho silnú ruku. ,,Urob to!" povedala som rozhodne a on mi jedným pazúrom prešiel šikmo po dlani. Krv z nej tiekla prúdom a ja som jej do cesty dala ružu. Netrvalo to ani sekundu a farba lupeňov sa zmenila na žiarivo bielu.

Obaja sme sa pozerali na to ako sa postupne celá ruža mení. ,,Môžem si ju nechať, bude mi ťa to pripomínať" zasnene som si ju prezerala v rukách až kým sa posledný milimeter černoty nepremenil na bielu. ,,Samozrejme" bol už na ceste vyskočiť z toho desietého poschodia ale ja som ho zas musela zastaviť. ,,Prečo práve čierna?" trochu sa zachychotal a otočil sa na mňa. ,,Ľudia v minulosti verili, že vlkodlak je poslom smrti. Keby som zomrel tak rastliny okolo mňa naberú čiernu farbu. Raz sa ale vlkodlak zamiloval do ľudskej ženy a zobral ju na pole plné kvetov, vyznal jej tam lásku, ktorá však netrvala dlho lebo ich tam našli občania blízkej dediny. Otec tej ženy prehlásil, že už nie je jeho dcéra a zabil ju spolu s vlkodlakom. Najskôr však zomrel on a okolie sa zmenilo na čierne no až keď zomrelo aj dievča celá lúka bola zrazu biela a dokonca aj temnota okolo vlka. Odvtedy sa tomu koho vlkodlak miluje dáva čierna ruža naplnená jeho krvou."  neverila som že aj niečo pre nás tak obyčajné ako ruža môže mať tak hlbokú históriu.

,,Už ale fakt idem lebo tá opica na mňa bude zas škriekať" pretočil očami, no ja som ho už zase musela zastaviť. Chytila som ho za lem trička a chvíľu sme obaja nič nepovedali. Silno som ho k sebe pritiahla a naše pery sa dotkli. Toto som chcela urobiť...no ani neviem som to chcela urobiť, ale bol to tak oslobodzujúci pocit.