I Love Werewolf 2.séria *SK*

3.Kapitola

Nenávidím toto stávanie, práve som si našla takú dobrú polohu, ale budík musel zazvoniť. Zodvihla som sa a ako zombie docestovala až do kúpeľne.

Príprava a raňajky mi prešli rýchlo a znova som nasadala do taxíka smerom ku doktorovi. ,,Andrew, toto ma už nebaví, kedy to konečne skončí?"  oprela som sa mu o rameno a držala sa aby som nezaspala. ,,Už čoskoro si vspomenieš a toto všetko skončí" rada by som bola aby si moja pamäť spomenula ale niečo ma stále trápilo. ,,Ty asi odídeš, keď si spomeniem, že?" zarazil sa a určite ho to prekvapilo. ,,Svoju malú sestričku by som neopustil" on mi vlastne vždy hovoril že som jeho sestrička a ja som ho považovala za staršieho svojho brata. ,,Len neviem či s tým bude Emma súhlasiť" zasmiala som sa lebo on vždy bere ohľad na ostatných. Emma je jeho manželka a je to strašne milé dievča a to úplne ku všetkým. Spoznala som ju v nemocnici lebo robila sestričku môjmu doktorovi. Ini dvaja sa ku sebe tak strašne hofia, je to až strašidelné.

,,Slečna Mery, prosím" zavolal ma doktor, keď práve prechádzal okolo. Postavili sme sa a išli za ním.

*Kika

,,Ed, vstávaj! Musím ti niečo povedať!" bolo asi sedem hodin ráno a v dome všetci spali. Celú noc som nad tým rozmýšľala a nedalo mi to, musela som mu to povedať. Medzi nami spala Malannie, ktorá sa aj napriek môjmu úsiliu ju nezobudiť sa mi to nepodarilo.

,,Čo povieš Mel? Pošleme maminku preč?" spýtal sa jej Ed s ospalím úsmevom na tvári. Buchla som ho do ramena a on sa len pomrvil, pripomýnal mi mroža.

,,Vy dvaja by ste bezo mňa neprežili ani minútu!" ruky som založila na hrudi a pozorovala tých dvoch spachtošov.

,,Mami? Urobíš mi mliečko?" spýtala sa Malannie. Postavila som sa a zamierila ku dverám. ,,A ja chcem praženicu!" zakričal Ed a ja som len pretočila očami.

V kuchyni som bola sama a tak som si zapla rádio a tak trochu som sa neovládla a vrtela tam bokmi do rytmu hudby.

,,Niekto sa tu dobre vyspal" otočila som sa s lyžičkou v ústach uvidela Alexa vo svojom obvyklom pyžame. Vždy nosil to rozťahané tričko čo na sebe mala Mery, vtedy keď u nás bola. ,,Je ti niečo?" Alex bol zrazu pri mne lebo som z rovných nôch spadla na zadok.

,,Niečo ti musím povedať ale nie tu" vážne som sa na neho pozrela, rovno do jeho modrých očí.

,,Aleeex! Kde sú tie raňajky do postele?!" zas tá fiflena, ozvala sa z tej svojej pohodlnej postele, ktorú som ja, Ed a Alex sme ten madrac z obchodu vliekli až do jej vlasnej izby. Je to vlastne ich spálňa ale Alex musí spať na gauči ktorý je súčasťou izby.

,,Tá ženska je horšia ako Satan" prekrútil očamia obaja sme sa na tom zasmiali. ,,Choď sa obliecť a stretneme sa pred dverami" zašepkal mi do ucha a pomohol mi postaviť sa.

Hneď som vbehla do izby kde tí dvaja ešte spali. Zo skrine som vybrala to prvé čo som uvidela, hneď si to obliekla a mohla som ísť. Dala som im pusu na čelá a na papierik im napísala že raňajky majú veďla ľadničky a mlieko stačí len prihriať.

Keď som vyšla z domu stál tam už Alex s mobilom v ruke. ,,Alex! Kde ideš?" kričala na nebo z okna. Ona však nevie nič iné ako škriekať. ,,Čo najďalej od teba!" zarazila sa. Alex ma silno chytil trochu nad rukou a ťahal preč.

Išli sme do reštaurácie na jednej ulici, dosť ďaleko od domu.

Ibjednala som si kávu a on spustil. ,,No o čom si sa chcela so mnou porozprávať?" trochu som si chľupla z kávy a zasnene som sa do nej pozerala.

,,Včera, keď som s tebou volala sa mi Melannie vytrhla z rúk a rozbehla sa na cestu. Zastavilo ju jedno dievča" nemohla som ďalej pokračovať, slzy sa zas tlačili do mojich očí. Jemne ma pohladil po ruke a ja som pokračovala. ,,Alex, bola to Mery" na chvíľu stuhol. Jeho výraz sa však postupne menil, neveril mi. , Myslíš, že ti také niečo uverím?!" prudko vstal zo stola, vzal si mikinu a odišiel.

Trhalo mi to srdce, ale vedela som že jeho rany zo stráty Mery sú oveľa večšie a stále čerstvé.

*Mery

Konečne som z tej zasrane bielej budovi odišla. ,,Chceš jesť?" radostne som prikývla a hopkala som vedľa neho ako ten najväčší debil. Prišli sme na jednu ulicu a tam sme zastavili. ,,No a teraz kde?" s úsmevom na tvári som sa ho spýtala aj keď som vedela že sa stratil.

,,Tu niekde by mala byť reštaurácia, neviete kde?" spýtal sa nejakého chalana, ktorý práve prechádzal okolo nás. Ja som zatiaľ skúšala zavolať Kayle ale nezdvíhala mi to. ,,Prepáčte, ale on sa stratí aj v kúpeľni" zasmiala som sa popod nos, vypla mobil a pozrela sa na muža pred nami.

,,Mery?" díval sa na mňa ako na ducha. ,,Ty máš byť predsa mŕtva" doslova lapal po slovách.

,,Mery sme našli v zhavarovanom lietadle, prišla pri tom ale o pamäť a chodí tu na vyšetrenie" stále sa na mňa díval a ja na neho. ,,Ty ju poznáš?" spýtal sa ho Andrew a vtedy odo mňa odtrhol pohľad.

,,Tesne pred tým ako odcestocala sa so mnou rozišla" pozrel sa do zeme a rozmýšľal, no ja som sa nemohla ani nadýchnuť.