Roses

3. Vitajte v raji

Dobre takže keďže je piatok a ja akosi nemám čo robiť, začnem pre vás písať novú časť. :D Kedy ju uverejním ešte neviem ale dúfam, že sa bude páčiť - tak nech sa páči! :D ♥♥♥ Prepáčte, že sa ozývam až po dlhej dobe, nejako som nestíhala :D

"Ven, vstávaj," Niekto na mňa hovorí. Lenže ten hlas akoby, prichádzal z veľkej diaľky. Nedopína mi, hučí mi v ušiach. Dvere sú otvorené a ja pozerám pred seba, premýšľam, nad tým koľko krvi mu vytieklo. A či to bolelo.

***

"Vy skurvené svine! Pustite ma! Daj ma dolu ty obluda! Ty hnusný netv..." Emilly nedokončí svoj monológ, pretože jej jedna z tých ako povedala oblúd zapchá ústa nejakou nechutnou šatkou. Takže už iba plače. Lebo to jediné jej ostalo. Kathea je priviazaná vedľa mňa, Caroline, drží tá suka a Marco s Robbiem vlečú Brandona. Áno bol to Bran. Tá ryšaňa mu strelila do kolena. Omdlel avšak pred asi pol hodinou sa prebral - dovolili nám mu to iba jedmne podviazať. Podľa mňa sa spoliehajú na to, že vykrváca kým sa dotrepeme tam kam sa máme dotrepať. Sme všetci hrozne vyčerpaní pretože ideme celú noc. Mám spotené vlasy. Viete čo? Možno by som bola teraz radšej aj v domove. Tam bolo teplo. Netušila som , že to niekedy poviem ibaže keďže sme nikto nejedli už najmenej pol dňa a väčšinu vody sa snažíme dať Branovi - je neskutočne bledý, ako mramor a hrozne sa potí, naozaj by som radšej ležala na tej odpornej tvrdej posteli. Brandon už ani nevyzerá ako Brandon. Videla som ako sa Emilly naňho pozerá. Nie zaľúbene. Vydesene. To je ono. Bojí sa vlastného chlapca. "Okej, tu sa zložíme ráno budeme pokračovať,"zavelí tá suka. Vyzerá ešte hrošie ako ráno, keďže aj ona je z dlhej cesty celá špinavá a unavená. Koža pod očami jej začala nenormálne ovísať. Myslím si, že sa na ňu čo chvíľa začnem podobať. Chcela by som si tie umastené vlasy aspoň zahrabnúť do chvosta ale ani to nemôžem. Mám ich spútané a priviazané kovovou retiazkou o tie Katheine. Unavene vzdychnem. Kathea sa slabo usmeje a trhne zápästím. Sykne od bolesti. Obom sa nám totiž už z toľkého mykania a trhania a ťahania prerezali remienky pút až do kože. Štípe to. "Stojte tupci!" Zahuláka na tých obrov naša väzniteľka. Všetci zastaneme. Zrýchli sa mi dych, keď sa otočí priamo na mňa. Otvára ústa, ach bože fuj ten jazyk...."PLESK!" Niekto dostal poriadnu facku. Keďže som to nebola ja ani Kathea...Caroline slabo vzlyká a mne sa do očí tisnú slzy tiež. Čo im pre boha urobila , že ju tak silno udreli?! Počujem ako sa šuchne na zem. Otočím sa dozadu, keď mi tá ryšaňa zovrie bradu a rýchlo ňou trhne späť. "Čo si myslíš, že robíš? Dívaj sa mi do očí, keď sa s tebou rozprávam? To ťa nenaučili? Štetka krpatá." Mlčím. Ale najradšej by som ju opľula.Ešte chvíľu ma prebodáva pohľadom a potom povie : "Budete sa hýbať, budete dýchať, budete robiť iba to čo vám ja poviem a kedy vám to poviem. Inak dostanete takú facku ako vaša zlatovlasá kamarátka." Tie hovädá sa zasmejú. "Au!" zakričí Caroline. Na to sa už musím otočiť, našťastie ma nevidí keďže stojí chrbtom ku mne. Jedna tá gorila, dvíha Caroline zo zeme. Ako inak za vlasy. Pozerá sa na ňu ako keby ju chcel zožrať. Kriste dúfam, že si ku nej v noci nebude chcieť ľahnúť.Na to nemôžem ani pomyslieť. Striasa ma od hrôzy, keď si predstavím, že by sa jej jemného telíčka dotkla tá obluda...hnus. Ona slabučko vzlyká a modré oči má opuchnuté. Prosebne sa na mňa zahľadí. Čo môžem robiť?! " Dobre vy dvaja položte tú skoro mŕtvolu, na zem a prineste tuto s Billom drevo. Nezamrznem tu kvôli vám.A nech vás ani nenapadne o niečo sa pokúšať, lebo tieto krpane jednu po druhej podrežem" Sadne si na zem a niečo si zamrmle popod nos. "keby sme vás tak nepotrebovali...zbytočné...neznášam..." Nech naťahujem uši ako naťahujem, nič viac nezachytím. Zrazu dostanem ranu lakťom pod rebrá. "Nezízaj tak Raven, lebo ti ublíži." Kathea sa mračí a dohovára mi. Prikývnem a trocha sa myknem, lebo má naozaj silnú ranu. "Mohli...mohli by sme si sadnúť?" Carolinin roztrasený hlas sa ozve do nepríjemného ticha okolo nás. Ryšaňa nesústredene prikývne. Niečo vyťahuje z vačku. Vyzerá to ako sušené mäso. Zbiehajú sa mi slinky. Sadnem si na mäkký mach pod nami a na chvíľu vydýchnem. Dievčatá sa zomknú tesne k sebe a prisunú sa ku mne. Okrem Emilly. Tá je na opačnej strane ako my a spútaná sa snaží pohnúť. Stále má cez ústa šatku. Celú ju zaviazali , pretože keď videla čo urobili Branovi skočila po jednej z tých goríl. Tak ju tá gorila spacifikovala a niesla celú cestu. "Ty k ním nepôjdeš a budeš spať pri Billovi." Uškrnie sa. Emilly sa zatrasie a začne plakať. Bože ako jej veľmi chcem pomôcť! Pozriem na Car a Kat či nemajú nejaký nápad. Oba pokrútie hlavami. O malú chvíľku sa z lesa vracajú chlapci. Marco nesie malú kôpku sprachniveného dreva. Boh vie či to bude vôbec horieť. Bran ležal pri okraji lesa. Robbie sa ho niečo opýtal. Letmo sa mu pohli biele pery, keď zamrmlal odpoveď. "Založ oheň!" Zrúkol po ňom ten druhý nechutný - ako som sa dozvedela Ramon. Marcovi sa klepú prsty ale nakoniec škrtne zápalkou a urobí ako mu nakázali. Všetci sú ticho. Až na Brana. Ten zrýchlene dýcha a obväz mu presakuje hnisom a krvou. Už to dlhšie nevydržím. "Môžem mu aspoň vymeniť obväz?" Nikto nič. Poviem prvé čo mi napadne. "Mohol by snás nakaziť nejakou infekciou." Kat na mňa vypleští oči ale rýchlo sa spamätá."Vážne, stalo sa tor raz v domove." Bill sa pochybovačne pozrie na Ramona. Suka je ticho. Dojde jej , že sa čaká už len na jej odpoveď. "Fajn, previaž mu to, neskapem tu kvôli nemu." Bill príde ku mne a mne sa rozbúši srdce od strachu. Schamtne ma za rameno rozopne putá a tlačí ma k Branovi. Stojí nado mnou ako anjel smrti. "Bill počkaj, na tu máš keby ju napadlo niečo vyvádzať." Viete čo mu podala? Nôž. Obrovský lovecký nôž. Celý čas, čo som dávala Branovi dole obväz, upokojovala ho a trhala rukáv svojho trička na nový mi držal nôž pod krkom. Nakoniec ma aj porezal, tesne pod uchom. Ušŕňal sa vraj mu ušla ruka. Neznášam ich všetkých až do špiku kostí.

***

O hodinu sme už všetci ležali. Neklamala a naozaj dala Emilly Billovi na noc. Držal jej ruku okolo pása a hladkal jej vlasy. Ona sa triasla a so šatkou v ústach vzlykala. Nedalo sa jej pomôcť. Od toľkého žiaľu dokonca prvá zaspala. Ja som kula plán. Bran bol čoraz bledší, bála som sa , že sa nedožije rána. Kathea držala Caroline za ruku a spali vedľa mňa. Posadila som sa. Po mojej pravici sa tiež ktosi pomrvil. Robbie. Marco ležal vedľa neho a prevalil sa na druhý bok. "Raven, teraz sa nedá utiecť. Brana neodnesieme. A majú zbrane." Hryziem si peru a premýšľam. Nechcem si to pripustiť ale nech robím , čo robím ten chlapec má pravdu. Teraz sa nedá ujsť. Musíme počkať. Môžno dokonca ani nebudeme môcť ujsť a budeme usieť počkať kým dorazíme do cieľa. Kvôli Brandonovi. Buď sa o niečo pokúsime a necháme ho tu zomrieť. Alebo sa do záhuby vrhneme všetci. Viem, že by sme si všetci vybrali možnosť dva. Preto keď ma Robbie oboma zviazanými rukami chytí za jednu moju - nebránim sa. Potrebujem niečo cítiť. Nebránim sa ani keď si ma bez slova privinie na hruď. Ani keď započujem, že Car sa trochu nakloní a pozrie na nás dvoch. Zrejme ju nás rozhovor prebudil. Dýcham Robbieho vôňu. Vonia ako ihličie. Trochu ma to upokojuje. Keď sa zhlboka nadýchnem Pirivnie si ma tuhšie. Cítim ako mu silno bije srdce. Pobozká ma do vlasov. Toto by som mu nemala dovoliť. Lenže dovolím. Skĺzne mi rukami na pás. Palcom mi hladí kúsok odhalenej pokožky a pritlačí sa do toho už aj tak neexistujúceho priestoru medzi nami. Vzdychnem trochu sa od neho odsuniem a jeho strasie od zimy. Zdvihnem oči a pozerám sa tých jeho. V tom okamihu ma dravo pobozká. A ja neurobím nič iné ako to, že mu to s rovnou dávkou opätujem. Je to falošné a primitívne, no je to jediné čo v túto chvíľu máme. Len tú túžbu. Zavzdychám mu do ucha a čakám ako to všetko vlastne skončí.

Čakám čo mi prinesie ráno.

Kapitola je na svete, takže čítajte, komentujte , votujte. Naďalej som vďačná za každý názor a vždy ma veľmi poteší. Takže nech sa páči Vaša Bookworm -M ♥