Falling for you (FF - Raura)

4. Worstest day ever

,,No, myslím, že nie si tak zlý, ako som si predtým myslela," kľudne som mu zodpovedala otázku. Radšej som od neho odvrátila zrak, aby som nemusela trpieť to, ako sa mi vpíjal do očí. Jeho oči sa naozaj vpíjali do tých mojich. Videla som v nich isté sklamanie, akoby čakal inú odpoveď. Radšej som sledovala oceán a  vlny, o ktorých mi Ross toľko hovoril. Odrazu sa trochu zasmial.

,,Máš ma rada," oznámil mi. Zaškeril sa a pozrel sa na obrovské vlny, ktoré sa po čase zmiernili. Pozrela som sa na neho. Čo? Ako k tomu prišiel? Ja ho nemám rada. To, že si u mňa trochu zvýšil laďku neznamená, že som sa do neho zamilovala. To nie.

,,Nemám ťa rada! Ako ťa to vôbec napadlo?" mračila som sa na neho.

,,Vidím ti to na očiach," oznámil mi, pričom neodtrhol zrak od vĺn. Tvár mal úplne bez emócii. Mal skrčené kolená, o ktoré mal opreté ruky. Čakal. Čakal na to, čo mu na to poviem.

,,Nechápem," povedala som mu a mračila sa na neho. On konečne odtrhol zrak od vĺn, a znova sa mi zapozeral do očí. Chcela som odvrátiť zrak, ale neurobila som to, lebo inak by si pomyslel, že nezvládnem jeho pohľad a jeho chybné presvedčenie, že ho mám rada by vyhralo.

,,Ani ja to nechápem," povedal a zasmial sa. Teraz ma dokonale poplietol. Odvrátila som zrak, kedže som vedela, že teraz si to nemôže vysvetliť zle. Voda mi obliala nohy a ja som sa striasla. Ani som si neuvedomila, že sedíme tak blízko.

,,Chceš ísť do vody?" opýtal sa ma po chvíľke ticha. Postavil sa na nohy, na čo som sa postavila tiež. Pozrela som sa na vlny.

,,Nie. Chcela by som ísť, ale len, keby som mala by som plavky." 

,,No, ja si myslím, že do vody nechceš ísť preto, lebo sa bojíš," oznámil mi Ross a na tvári sa mu objavil úškľabok.

,,Ja? Ja sa nebojím," klamala som. Bála som sa. Viem plávať, ale nie vo vlnách. No nechcela som mu hovoriť, že sa bojím. Určite by to niekomu povedal, a onedlho by z toho bola senzácia ako ,,Laura sa bála ísť do vody. Ha ha. Ako decko," alebo: ,,Marano sa zľakla niekoľkých malých vĺn." Nie, nie, nie, nie, nie. To nechcem. Stredná škola u nás v Amerike je ťažká, ale ešte ťažšie, keď ste hlavnou témou dňa. 

,,Ja ti neverím. Bojíš sa. Nemusíš sa predo mnou predvádzať. Poznám ťa, a ja viem, že ty by si také riziko nepodstúpila," vysmieva sa.

,,Ako si môžeš byť taký istý, veď ma predsa nepoznáš. A mimochodom, nepredvádzam sa a už vôbec nie pred tebou!" povedala som už rozzúrene. Naozaj ma nahneval. Ja ho tak nenávidím. Prečo ma tak provokuje?

,,Vsadíme sa?" zasmial sa.

,,O čo?" odvážne som sa opýtala. Myslela som si, že ustúpi, ale márne.

,,Keď vydržíš vo vode viac ako desať minút, spravím celý projekt sám. Ale keď to nespravíš, budeš mi dlhovať láskavosť," povedal mi, pričom sa mu na tvári znova objavil úškľabok.

,,Akú láskavosť?" nadvihla som obočie.

,,Uvidíme," pokrčil ramenami. Chvíľu som tam len tak stála a rozmýšľala. Prikývla som. Ja som naozaj prikývla? Asi som sa zbláznila. Ross mi podával ruku. Ja som mu ju neochotne podala.

,,Platí," povedala som. Vyzula som si sandále a z očí som si zložila  okuliare. Uložila som ich ďalej od pobrežia, aby mi ich neobliala voda. Spravila som prvý krok do vody. Bola studená, až mnou prešli zimomriavky. Zhlboka som sa nadýchla a spravila ďalších pár krokov. Obzrela som sa ešte za Rossom, aby som sa uistila, či mi stopuje čas. On ma rukou poponáhľal, aby som nezdržiavala. Robím ďalší krok, pričom ma oblievajú vlny. Nemôžem uveriť tomu, čo tu robím. Naozaj som vstúpila do hlúpej stávky? Asi áno, kedže stojím už po pás vo vode. Som vďačná, že sukňa, ktorú mám na sebe, zároveň slúži ako kraťasy. Vlna, ktorá ešte pred chvíľou ku mne len smerovala, mi práve obliala celé tielko. Neviem, ako som to vydržala, ale prvých pár minút som si v pohode plávala. Nebolo to až také zlé. Chladná voda, ma počas horúceho dňa príjemne osviežuje. Naučila som sa plávať vo vlnách a celkom ma to bavilo. Jediné čo ma znepokojuje, sú poveri. Plávala som vo vode, ktorá bola len o pár centimetrov hlbšia, ako je moja dĺžka. V tom mi Ross niečo povedal, ale nerozumela som mu.

,,Čo?" zakričala som mu, ale nemala som to robiť. Do krku sa mi dostala slaná voda. Bola naozaj veľmi slaná. V krku som cítila soľ, ako keby som si nasypala za lyžičku soli do krku. Bolo to nepríjemné a nevedela som sa nadýchnuť. Chcela som ju vykašľať. Kašľala som, ale nepodarilo sa mi dostať soľ z môjho krku. Ba naopak, ponorila som sa do vody a do krku sa mi dostalo viac soli. Chcela som sa vynoriť. Podarilo sa mi to, ale znova som začala kašlať. Konečne sa mi podarilo vykašlať soľ z krku.

,,Laura!" počula som Rossov hlas.

,,Pozor!" ozval sa znova a ja som sa vystrašila. Na čo mám dávať pozor? Obzrela som sa a zbadala som obrovskú vlnu smerujúcu ku mne. Odrazu som sa ocitla pod vodou. Uvedomujem si, že som veľmi blízko smrti. Toto je definitívne najhorší deň môjho života............a možno aj posledný. Chcela som sa vynoriť, kopala som nohami, šliapala som rukami. Na chvíľu sa mi podarilo dostať na hladinu, ale márne. Opäť ma zaliala vlna. Klesala som ku dnu. Bola som priveľmi unavená na to, aby som bojovala. Ešte chviľu som kopala nohami, ale márne. Chýbal mi kyslík. Pozrela som sa hore a bolo mi jedno, že mi slaná voda môže poškodiť oči. Videla som svetlo odrážajúce sa od morskej hladiny, no odrazu som videla tmu...

--- ROSS ---

,,Laura!" kričal som na ňu, no ona ma nepočula. Samozrejme že ma nepočula, kedže bola pod morskou hladinou a to bola len moja vina. Som idiot! NIE! Idiot je ešte slabé slovo! Neváhal som a rozbehol som sa do vody. Nestihol som sa ani vyzuť, no bolo mi to jedno. Teraz ide o Laurin život! ,,Čo som si myslel, keď som sa s ňou stavil?" opýtal som sa sám seba v duchu. Ale nemusel som. Dobre som vedel, čo som si myslel. Myslel som si, že keď sa s ňou stavím, ona ustúpi a uzná, že predo mnou nechce vyzerať blbo, lebo ma má rada. Až teraz, keď na to myslím si uvedomujem, ako je to hlúpe. Pod vodou som si vyzul žabky, aby mi nebránili v plávaní a odhodil som ich na pobrežie. Hodil som sa do vody a plával čo najrýchlejšie k miestu kde som videl Lauru naposledy. Nech je v poriadku! Keď sa jej niečo stane, nikdy si to neodpustím! Bol som na mieste, kde Laura zmizla pod vodu. Okamžite som sa ponoril a snažil sa ju nájsť rukami. Podarilo sa! Držal som ju za ruku. Vytiahol som ju na hladinu.

,,Laura! Si v poriadku?" opýtal som sa, pri čom som sa ledva udržal na hladine. Nereagovala. Bola v bezvedomí! Objal som ju jednou rukou a plával som k pobrežiu. Dával som pozor, aby mala hlavu vždy nad hladinou, keby sa náhodou nadýchla. Aj keď som o tom pochyboval. Som na pobreží! Konečne! Zdvihol som Lauru na ruky a odniesol ju na suchý piesok. Položil som ju a skontroloval či jej bije srdce. Nebilo! Nedýchala! Ona nedýcha! Záchranka! Musím ju zavolať! Laura pri sebe mobil nemala, a keď som vybral ten svoj, zistil som, že je celý zmáčaný od vody a nefunguje. Musím ju zachrániť sám. Okamžite som začal s masážou srdca. Priložil som obe ruky na hrudník a masíroval. Vedel som ako sa to robí. Surfujem, a tak ma to otec naučil. Naučil ma, ako zabrániť tomu, aby som pri masírovaní nezlomil rebrá. Po masáži som jej znova skontroloval dych. Dýchala! Ale veľmi slabo. Bolo to veľmi lapavé. Poobzeral som sa a zistil, či náhodou niekto nie je nablízku. Nebol! Predsa sme boli na pláži, ktorej sa aj ryby oblúkom vyhýbajú! Načo som ju sem bral?! 

,,Dosť výčitiek!" prikázal som si. Teraz ju musím zachrániť! Nadvihol som jej hlavu. Začal som dýchanie z úst do úst. Priložil som svoje pery na jej. Inokedy by som si to užil, no teraz som ju zachraňoval. Teraz jej život visel na vlásku. Na mojom vlásku. Po dvoch vdychoch som sa odtiahol.

,,Laura!" kričal som na ňu a jeme ju zatriasol.