S Bellou v náručí som kráčala po chodníčku po kým som neprišla na koniec.Uvidela som nádhernú lúku plnú kvetov.Tiekol tadiaľ krásny potôčik ktorý začína pri malom vodopáde.Nad potôčikom bol mostík po ktorom som išla .Na konci mostíka bol veľký strom plný kvetov.A hádajte čo bolo pod ním je to neuveriteľné.Bol tam krásny jednorožec . Áno jednorožec.Celý biely s rúžovími prameňmi vlasov.Jeh roh krásne žiari.Pustila som Bellu na zem a ja som s otvoreními ústami pomali kráčala k nemu.Nebála som sa a ani on sa nebál mňa.Prišla som k nemu a dotkla sa ho.Bol reálny len tak stál a ja som ho hľadkala.Zmyslela som si že sa na neho posadím.Vyliezla som naňho a pozorovala prírodu okolo Bella sedela na zemi a prekvapene na mňa hľadela.,,Poď Bella skoč na moje ruky"povedala som jej a ona sa ihneď rozbehla a skočila mi do náručia.Držala som ju a povedala,,Hijó"jednorožec začal pomali kráčať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Len tak sme išli a ja som stále nemohla uveriť kde to som.
