Čarovná diera

1.časť

,,Choď vyvenčiť toho nepodareného psa,už mi tu leze na nervy potrebuje sa vybehať"kričal na mňa otec z obývačky.
,,Ona sa nevolá nepodarený pes ale Bella"povedala som trochu nahnevane.
,,Neodvrávaj!!!"kričal nahnevane otec.Nechcela som ho viac zlostiť a tak som poslúchla a navyše na prechádzky s Bellou chodím veľmi rada,vždy sa tam odreagujem a hneď mám lepšiu náladu.
,,Bella poď ideme sa prejsť"zakričala som na Bellu a ona hneď pribehla pretože miluje prechádzky.Pripla som jej obojok na ktorom bolo pripojené vodítko.Dala som Belle trochu granuliek,vodu a zavrela dvere.,,No čo tešíš sa???"povedla som Belle trochu maznavým hlasom.Niektorým ľudom vrátane môjho otca to pripadá smiešne že sa rozprávam so psom.Ale ja verím že mi rozumie a mám ju veľmi rada.Ani som si nevšimla že Bella už nedočkavo vyskakuje na bráničku.Otvorila som a Bella naradostene vybehla.,,Čakaj ty nezbedníčka"povedala som a zasmiala som sa.Bella si sadla na chodník a čakala kým zavriem bráničku .Zavrela som a pomalím krokom sme išli.Bolo vydieť že Bella sa veľmi teší,poskakovala ako keby bola v raji.A aj ja som sa cítila veľmi príjemne.Keď sme prišli na križovatku, nachvíľu som zastala a poriadne som sa pozrela či nič nejde a rýchlo som prešla cez cestu.Už sme boli pri poli na ktoré chodievame každý deň.Vždy chodievame popri záhrad v pravo ale dnes som sa rozhodla že pôjdeme vľavo za kopec.Aspoň zažijeme a uvidíme niečo nové.
,,Poď Bella,dnes uvidíš niečo nové"zakričala som na Bellu ,ktorá už išla na naše tradičné miesto.
Kráčali sme po poli a ja som premýšľala či sa mám hnevať na otca .Hovorila som si že bol zlý a že nemal hovoriť Belle že je nepodarený pes. Čo ona nemá meno?Ale neprehnala som to s tý čo som mu povedala?Neviem.Už sme prešli celkom riadny kus a tak som si sadla do trávy pod stromom a pozorovala Bellu ,ktorá si ľahla a oddychovala.