Čarovná diera

4.časť

Jazdila som na jednorožcovi a v náručí som pevne držala Bellu.Jazdili sme cez lúky,lesy ale nie obyčajné,boli očarujúco krásne.Zrazu som zbadala ako sa pomali stmavuje obloha.Začal fúkať silný vietok a obloha bola skoro celá čierna Zoskočila som z jednorožca a aj s Bellou som sa bežala schovať do lesíka.Kôkla som si pod strom a ledva som dýchala.Pobozkala som Bellu na hlavičku a pozerala som sa okolo seba.Na oblohe lietali kŕdle havranov a všade bola tma.Bola mi strašná zima,celá som sa triasla.Kŕdle havranov sa blížili ku mne.Vstala som a rozbehla som sa ďalej.Utekala som cez celý les a každú chvíľu som kontrolovala či mám Bellu na rukách.Bála som sa.Bežala som tak rýchlo až som sa potkla a spadla som na zem.Všetko ma bolelo a aj s Bellou som tam len tak ležala a nezmohla som sa ani na jeden pohyb zavrela som oči a keď som ich znovu otvorila ležala som na mojej posteli.,,čo??"povedala som nechápavo.Bella ležala vedľa postele vo svojom pelíšku.
,,Prosím zlatko?"objavila sa pri mne zrazu mama
,,Nič chcem si ešte oddýchnuť"
,,Jasné idem zatiaľ spraviť raňajky"povedala mama.Zavrela som oči a premýšľala som.Natiahla som sa a zbadala som niečo na ruke.Bola tam akoby tetovačka alebo niečo podobné.Bolo to trblietavé a bol tam nakreslený jednorožec na ktorom som pred chvíľou jazdila.Postavila som sa a zišla som do kuchyne keď som sa pozrela na ruku jednorožec pomali bledol.
Odvtedy vždy keď som bola sama jednorožec sa na ruke objavil a keď som bola s niekým jednorožec zmizol.