Zoey

Kapitola dvadsiata druhá

Andrew

Štyria najlepší kamaráti sa dohodli, že pred tým, než novomanželia odcestujú na svadobnú cestu, ešte sa stretnú na neskorých raňajkách, aby zhodnotili včerajšok. Všetci štyria boli unavení, ale ani jeden si to nenechal ujsť.

„Ozaj Melanie," oslovila ju Zoey a napila sa z teplej kávy. „Čo so šatami? Dám ich do čistiarne a potom ch vrátim?"

„Och, ohľadom toho." Melanie sa záhadne usmiala. „Nerob si starosti. Tie šaty sú nakoniec moje."

„Tvoje?" Opýtala sa prekvapene Zoey.

„Uhm, Chris mi ich dal ako svadobná dar."

„Ach tak," usmiala sa. Vedela ako Melanie to šaty milovala, nič lepšie Chris nemohol ani urobiť.

„Drew, nejdeme na terasu? Pokecať o chlapských záležitostiach a nie o šatách?" Naoko pretočil očami a Andrew ho nasledoval.

„No čo ako si užívaš manželské povinnosti?"

Christopher sa usmial a oprel sa o zábradlie. „Konečne je moja aj na papieroch. Už som spokojný."

„Vidno to na tebe. Čo si chcel riešiť? Nezabúdaj, že dnes už máš oficiálne dovolenku," vrhol na neho významný pohľad. Christopher sa na neho otočil, jeho výraz bol pokojný.

„Čo máš nové? Dlho sme nemali čas len tak pokecať. Svadba a práca, veď vieš."

Andrew sa uvoľnil, rozhodne išlo o priateľský rozhovor. „Uf, v podstate nič. Bolo toho teraz celkom dosť. Nezabúdaj, že len obrúčky som vybavoval dva týždne."

„Jo a za to som ti naozaj vďačný. Melanie miluje, že je na spodnej strane vygravírované „Je to náš príbeh". Toto naozaj vyšlo."

„Za málo."

„Žiaden objav? Nikto v tvojom zornom poli?" vyzvedal Christopher a Andrew sa začal potiť.

„Hm, momentálne ani nie."

„Vážne? Ani sa mi to nechce veriť. Koľko si už nezadaný? Pol roka?"

„No..." vyhýbal sa odpovedi.

Christopher sa na neho pozrel. „Nechceš mi niečo povedať?"

„Mal by som?"

„Ty mi povedz. Napríklad čo ty a Zoey?"

Andrew stuhol a nadával si za tú reakciu. Jeho kamarát sa len usmial a prikývol, akoby sa mu potvrdilo to čo už dávno vedel.

Prezradil sa mu sám, no mal také tušenie, že Christopher o tom vedel už nejakú dobu.

„Ako si o tom vedel?"

„Od teba nie," odfrkol si. „A ani od Melanie," znova sa zadíval na výhľad. „Ako dlho?"

„Chvíľu," odpovedal, nevediac čo na to povedať. Úprimne nečakal takúto konfrontáciu. „Ako dlho to vieš?"

„Chvíľu," odpovedal rovnako. „Prečo ste mi to tajili? Vážne ste si mysleli, že sa to nedozviem?" nechápal tomu. Po pravde ho to trochu aj ranilo, boli to predsa kamaráti. Takéto veci sa netaja, hlavne nie ak ide o najlepšiu kamarátku jeho manželky.

Andrew vydýchol vzduch. „Neviem. Rozišiel som sa s Brooke a ona je tvoja sestra. Bál som sa, že keď si ťažko niesol to, že sme sa dali dokopy, budeš ťažko niesť aj to že som si za ňu našiel náhradu."

„Takže Zoey je náhrada?" nadvihol obočie. Andrew zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Musí vážiť slová, lebo jedným zlým slovom sa zmení celý význam.