It's dark inside.

1.

„Tak... uvidíme sa?“ spýtala sa Kelly, ktorá si v rukách nervózne žmolila okraj trička. Jason ju dokázal vždy dostať do rozpakov. Predsa len ho tajne miluje už zopár rokov, možno aj od samého začiatku ako sa spoznali. Našťastie on o tom ani len netuší, vraví si vždy sama pre seba, keď sa zamyslí nad tým, aké následky by to všetko malo, keby sa to náhodou dozvie.

„Samozrejme, že sa uvidíme. Veď sme sa predsa dohodli, nie?“ prehovoril  váhajúc Jason predtým, ako prekročil prah domu, ktorý si postavili Kellyiny rodičia. Absolútne si nebol istý tým, či sa dohodli alebo nie. Keď sa ešte pred pár minútami bavili a smiali v jej izbe, bol chvíľu mimo dimenzie čo znamenalo, že premýšľal nad inými, dôležitejšími vecami.

„Dohodli,“ Kelly začala horlivo prikyvovať „len som sa chcela uistiť.“ Mykla plecom a hanblivo sa usmiala. Tichučko, takmer až nečujne zavrela vchodové dvere a hodila sa Jasonovi do náručia. Bol to ich zvyk už odjakživa. Vždy boli najlepší priatelia, vlastne, nevedeli si jeden bez druhého predstaviť život. Niekedy boli časy, keď to medzi nimi škrípalo a hádali sa, no pre šťastie oboch, je to už všetko preč.

„Mal by som ísť. Mama bude už určite naštvaná.“ Jason sa od Kelly odtiahol a hneď na to jej na líce vlepil letmý bozk. Aj napriek tomu, že má už devätnásť, svoju mamu rešpektuje.  Pred smrťou jeho otca to tak nebolo, no ako náhle jeho otec umrel na rakovinu, všetko sa zmenilo. Pochopil všetky dôležité veci v živote a začal si vážiť aj najmenšie maličkosti. Tešil sa zo všetkých drobností. Prakticky sa z neho stal nový človek.

„To by si mal,“ zachichotala sa Kelly, pobavená celou situáciou v ktorej sa nachádzali. „Nechcem aby si mal zle za to, že sa tu so mnou vykecávaš.“ Predniesla. Vždy ju trápil nepríjemný pocit, že zdržuje Jasona, a on za to môže mať zle. No taktiež vedela, že Pattie nie je zlá žena a má ju rada. Kelly si s Pattie rozumela už odvtedy, ako bola u nich prvý krát na návšteve. Nejako si padli do oka a koniec koncov, Pattie brala Kelly akoby bola jej vlastná dcéra.

„Takže,“ prelomil nepríjemné ticho Jason, ktorý pomaly schádzal schody, až sa nakoniec dostal na vydláždený chodník „ahoj?“ vždy mal problém s lúčením. Nikdy nevedel, čo má povedať alebo spraviť.

„Ahoj,“ zakývala mu Kelly s obrovským úsmevom na tvári. „vidíme sa.“ Zakričala vo chvíli, keď Jason zabuchol dvere jeho čierneho Range Roveru. Ani si to neuvedomila a Jasonove auto zmizlo v zákrute, akoby ho niekto odčaroval čarovným prútikom.

„No skvelé,“ nahlas si povzdychla a objala svoje útle telo. Síce bol už koniec februára a jar pomaly prichádzala, vonku bolo aj tak chladno a Kelly stála vonku len v jej modrom pyžame. „môžem pokračovať v nudení.“ Povedala s iróniou v hlase sama pre seba. Nikdy nebola jedna z tých dievčat, ktoré mali okolo seba dvadsať kamarátok, a v škole boli obľúbené a obletované chlapcami. Práve naopak. Jej jediný kamarát bol Jason a práve preto si ho tak veľmi vážila a ďakovala Bohu aspoň za neho.

–-

„Už som ti predsa povedal, že všetko potrebné na tú party som už zohnal,“ Jason s kľudom v hlase počas šoférovania odpovedal do telefónu Dávidovi, ktorý sa nevedel dočkať prichádzajúcej Soboty, kvôli party, ktorú spolu a Jasonom organizovali.

„Ale ak nemáš všetko, čo som povedal že potrebujeme, zabijem ťa!“ Dávid sa snažil udržať si vážny tón hlasu, no občas mu do neho prenikol aj jeho roztomilý smiech. Nakoniec to nevydržal a vybuchol smiechom, na čo Jason zareagoval rovnako.

Ani si nevšimol, že prechádza cez červenú, pokiaľ nepocítil ostrý náraz. „Do čerta,“ prudko zabrzdil a hneď na to hodil preľaknuto mobil na sedadlo spolujazdca. Jeho pravá ruka pristála v šoku na jeho ústach. Cítil, že sa mu do očí tlačia slzy, no snažil sa zachovať si chladnú hlavu, a konať čo najrýchlejšie ako sa mu dalo. Vystúpil z auta, pri čom sa ani neunúval zatvoriť dvere a pribehol pred auto, kde na zemi ležala takmer nezranená čiernovláska. Prvé, čo Jasona upútalo, bolo jej tetovanie, ktoré jej zdobilo tvár.

„Chlapče, čo sa deje?“ Jason za sebou započul chrapľavý hlas nejakej ženy, zrejme prefajčený od cigariet. „Preboha!“ skríkla, keď uvidela nehybnú čiernovlásku pred kolesami auta. Ruky si priložila na tvár, ako pred chvíľou Jason a hneď na to s roztrasenými rukami siahla po mobil do vrecka jej čierneho kabátu, zatiaľ čo Jason stál uprostred cesty bez akýchkoľvek slov, alebo činov. „Zavolám záchranku...“ prehovorila, pri čom jej hlas doprevádzali bez prestávky trúbiace klaksóny áut, ktorých majitelia zrejme nevedeli, čo sa stalo.

„Myslím, že to nebude potrebné,“ predniesol temný hlas zo zeme. Jason aj pani, ktorá si telefón odtiahla od ucha, sa prekvapene pozreli na zem, z ktorej sa akoby zázrakom dvíhalo práve zrazené dievča. Bolo to, akoby ju Jason ani neprešiel. „ale ďakujem za ochotu.“  Usmiala sa, a až teraz mal Jason možnosť zahliadnuť jej uhlíkovo čierne oči. Nič z toho, čo sa pred chvíľou stalo, nechápal.

„Vlastne...“ dievča sa až nebezpečne blízko priblížilo k Jasonovi „mám pocit, že my dvaja sa ešte stretneme.“ Diabolsky sa mu zasmiala rovno do tváre, otočila sa na päte a po chvíle zmizla medzi stromami mestského parku.

Ľudia, vážne 25+ votes na úvode?! Vážne som to nečakala... neviem čo mám na to povedať. Ďakujem? Myslím, že to nestačí. Dúfam, že táto časť nebola pre vás sklamaním a že story budete čítať aj napriek tomu, že som trochu pozmenila štýl písania a začala písať v 3. osobe. :) Budem sa snažiť pridávať časti každý deň a myslím, že sa máte na čo tešiť.:)

Samozrejme, že komentáre, votes a prečítania potešia. Ľúbim vás.♥