Červená || Všetky farby dúhy

IX.

Boli vianočné prázdniny. Vlastne bol Štedrý večer. Pomáhal som rodičom s prestieraním a matke trochu s varením. Pred jedlom sme sa pomodlili, i keď mne to nebolo moc príjemné. Navečerali sme sa v tichosti, rozbalili sme si darčeky a ako zvyčajne sme sa usadili pred televíziu a spoločne sledovali rôzne kresťanské vianočné filmy. A vtedy to prišlo.

Otec sa ma opýtal, kedy som im to chcel oznámiť. A ja som nemal kam utiecť. Sedel som na pohovke medzi rodičmi, vystrašený pohľad som upieral na televíziu a premýšľal som nad najlepšou stratégiou, vďaka ktorej by som z tejto situácie nejako vykľučkoval. No už nebolo cesty späť.

,,Si chorý! Potrebuješ pomoc."

Urážalo ma mnoho ľudí. Mnoho ľudí mi povedali rôzne veci, ublížili mi rôznymi spôsobmi. Avšak nikdy ma ani vo sne nenapadlo, že to bude zrovna moja matka, žena, ktorá ma nosila deväť mesiacov vo svojom lone a potom vychovávala a milovala, že to bude zrovna ona, kto o mne prehlási, že som chorý.

A ja som svojej matke, po dlhej a srdcervúcej výmene názorov, nakoniec uveril.