1. Nový začiatok

60 6 3
                                    

Sťahujeme sa. Sedím v aute a čakám kým otec naloží posledné veci do kufra. Mama sedí v predu a pozoruje ma cez spätné zrkadlo.
"Ale Viky nebuď taká zachmúrená, ber to tak akoby sme išli na výlet," povedala s úsmevom na tvári ale v jej hlase bolo cítiť smútok.
Nie nejdeme na výlet. Keby sme šli na výlet vedľa mňa by sedel Rišo a rozprával vtipy. Smiali by sme sa toľko, až kým by nás mama nezahriakla. Lenže Rišo pri mne nesedí a nerozpráva vtipy. Už nikdy ani nebude. Už nikdy sa spolu s ním nebudem smiať. Jednoducho tu už nie je. Opustil ma aj keď sľúbil, že to nikdy neurobí. Keď sme boli malí, rodičia museli na pár hodín odísť a on ma mal strážiť. Bola som sama v izbe a kreslila si. Kreslila som usmiate slniečko aj keď za oknom zúrila obrovská búrka. Práve keď som slniečku dokreslila 2 veľké predné zuby zahrmelo. Vystrelila som zo stoličky a vybrala sa hľadať brata. Nikde som ho však nevedela nájsť. Behala som po celom dome a kričala jeho meno. Keď som si už nevedela dať rady sadla som si na gauč v obývačke a spustila srdcervúci plač. O chvíľu sa za mnou prirútil Rišo celý vyľakaný prečo plačem. Keď som mu trhane vysvetlila že som si myslela, že odišiel milo sa na mňa usmial a povedal, "Ale drobec neboj sa, nikdy by som ťa nenechal samú." "Predsa by som neopustil svoju menšiu sestru no nie?" Vtedy sa však mýlil. Pred týždňom opustil nás všekých. Pri spomienkach na moje detstvo sa mi po lícach kotúlali slzy veľké ako hrachy. Počasie vonku presne vystihovalo moju náladu. Sledovala som kvapky, ktoré stekali po okne auta. Bolo ich nespočetne veľa. Spájali sa a rozdeľovali presne ako naše životy. Presne ako sa rozdelil môj a Rišov život. S myšlienkami naňho som sa ponorila do nepokojného spánku.

Ahojte😊 . Tak teda prvá kapitola môjho príbehu je na svete😃. Dúfam, že sa vám bude páči a vopred sa ospravedlňujem za chyby 😊.
《Sabi》

Neopúšťaj ma (Pozastavené)Место, где живут истории. Откройте их для себя