"Viky, vstávaj už sme tu," jemne ma budila mama. Pomaly som rozlepila oči a chcela sa pozrieť na náš nový dom. Môj krk mi v tom však zabránil. Keď som v aute spala hlava mi kľuckala na rameno čo spôsobilo, že teraz ňou nedokážem bez bolesti pohnúť.
Vonku stále pršalo, a tak sme museli rýchlo vyberať všetku batožinu z auta. Nevolali sme sťahovákom pretože v novom dome máme nový nábytok takže sme do auta dali len najdôležitejšie veci.
Potichu, tak aby to nepočula mama, som zanadávala, "Do riti aj s celým sťahovaním."
Bohužiaľ namiesto mami to počul otec.
"Ale Viky, hádam to nebude až také zlé, poď pozrieme sa spolu dovnútra," povedal upokojujúcim hlasom a objal ma okolo pliec. Dom bol pekne zariadený avšak chýbalo tam to čaro domova. Moja izba sa nachádzala na poschodí aj spolu so spáľňou a kúpelňou. Vybehla som po schodoch omrknúť ako vyzerá. Bola pekne zariadená. Dominantou bola veľká manželská posteľ. Hneď som si začala predstavovať koľko desiatok vankúšov si na ňu pohádžem. Pod oknom stál písací stôl z bledého dreva. Skriňa s veľkým zrkadlom sa nachádzala oproti posteli. Prvý dojem mojej izby bol super avšak keď som si sadla na posteľ a začala uvažovať, spomenula som si, že táto izba nikdy nebude taká ako moja stará. Nikdy v nej nebude so mnou sedieť a hrať karty Rišo. Aj napriek tomu, že on bol chlapec a ja som dievča skvele sme si rozumeli. Izby sme mali rozdelené aj keď podľa mňa to bolo do určitej miery zbytočné. Rišo vždy sedel u mňa alebo ja uňho. S Rišom som v každom dome mala pocit domova. Teraz to tak už nebude. Po lícach mi znova stekali slzy smútku ...
Ahojte! 😊 ..taak nová kapitolka hneď na druhý deň 😊 ..ja viem je trocha krátka a nudná ale bola potrebná. 😊 Prajem pekný zbytok večera. 😊
《Sabi》
YOU ARE READING
Neopúšťaj ma (Pozastavené)
Romance(Na obálke sa pracuje.) 16 ročná Viktória a jej rodina sa po smrti jej staršieho brata rozhodli presťahovať z rušného mesta na vidiek a začať nový život. Podarí sa však Viky zabudnúť na jej milovaného brata a vyplniť prázdne miesto, ktoré po ňom z...
