Neopúšťaj ma (Pozastavené)

5. Dve stránky Patrika Veselovského

Budík mi zazvonil presne o šiestej. Keďže som mala ešte veľa času do odchodu, v kúpeľni som sa rozhodla natočiť si vlasy. Už dávno som ich tak nemala. Rišo mi vždy vravel, že raz s tými vlasmi určite niekoho zbalím a vraj sa mi to hodí. "Stop Vikina!" musela som sama na seba zakričať. Aby som prehlušila svoje myšlienky pustila som si hudbu. Kým som si vlasy natočila ubehla pol hodina a ja som zrýchlila svoje tempo. Umyla som si zuby a vrátila sa do izby. Zo skrine som tentokrát vytiahla zelené rifle s vysokým pásom a sivé tričko s krátkym rukávom. Do tašky som vhodila potrebné učebnice na dnešný deň a zbehla dole do kuchyne. Práve keď som doraňajkovala zazvonil zvonček pri dverách. Rýchlo som otvorila dvere a privítala Erika. Spolu sme sa vybrali na zastávku a kecali. Cesta busom ubehla rýchlo. Ani som sa nenazdala a boli sme pred školou.

"Inak, ja dnes po tretej hodine odchádzam." ozval sa zrazu Erik keďže už dlhšie panovalo medzi nami ticho.
"To ma tu necháš samú?" odpovedala som mu s napoly vyčítavým a napoly pobaveným výrazom na tvári.
"Neboj sa, poviem Marekovi aby dal na teba pozor," odpovedal mi so smiechom.
"No dovoľ! Viem sa o seba postarať."
"Veď ja len srandujem. Mimochodom nedala by si mi tvoje telefónne číslo?" "Jasné hneď." Keď som mu ho nadiktovala prezvonil ma aby som si aj ja uložila to jeho.
"Aké meno si mi nastavila?" spýtal sa Erik. "Šprt a ty mne?" Jasné, že som si robila srandu, aj keď Erik sa naozaj dobre učil takže ho možno premenujem :D.
"Hahaha fakt vtipné. Ja som si ťa uložil ako Ľajdáčka."
"Ale no tak. Veď to nie je pravda. Len matika mi nejde," naoko som sa urazila. "Veď ja viem," povedal a postrapatil mi vlasy. Ak by som mohla, zabila by som ho. Prvá hodina dnes, bola matika.  Profesor mal opäť dobrú náladu. "Dobré ráno mládež! Mrzí ma, že som na vás včera kričal ale štvrtáci ma vytočili," priznal sa s úsmevom. "A špeciálne by som sa chcel ospravedlniť Laure. Myslím, že ty si to schytala najviac," podišiel k nej a so stálym úsmevom na perách jej podal čokoládu.

Myslím, že to fakt nečakala. Až sa mi zazdalo, že v očiach sa jej lesknú slzy.
 "Ďakujem pekne, pán profesor ale to ste nemuseli," dostala zo seba.
"Ale to nestojí za reč! A musím vám oznámiť, že som sa rozhodol tú včerajšiu písomku nezapísať. Len tomu, kto bude chcieť," povedal a začal rozdávať písomky.
"Erik ja mám dvojku!" celá nadšená som mu oznámila. "Naozaj ďakujem!"
"Ale, to nestojí za reč. Inak ja mám jedna," pochválil sa mi.
"To mi bolo od začiatku jasné," povedala som so smiechom. Ja, Erik, Marek a Julča sme boli jediní, čo si chceli zapísať známku. Zvyšok hodiny sme si precvičovali príklady na zajtrajšiu písomku. A musím sa pochváliť (Erika tiež), nemala som ani jednu chybu. Ďalšie dve hodiny ubehli ako voda a Erik odišiel. Cez prestávku som šla s Marekom do bufetu kde sme stretli Paťa. Zdá sa, že ani Marek ho moc nemusí.
"Ahoj Viky, ako sa dnes máš?" spýtal sa ma zatiaľčo sa postavil do radu za nás.
"Ahoj, celkom fajn ale bola by som rada keby si ma už  nikdy neoslovoval drobec, vážne mi to prekáža."
"Jasné prepáč nevedel som to," milo sa na mňa usmial. Vôbec neviem čo si o ňom mám myslieť. Raz je milý a inokedy arogantný. Ach tí chalani! Keď sme sa vrátili do triedy, Marek si sadol ku mne a len tak sme kecali.
Zvyšok dňa prebehol neuveriteľne rýchlo.

"Nechceš niekam zbehnúť?" spýtal sa ma Marek keď sme sa prezúvali.
"Jasné, rada a kam?" odpovedala som mu s úsmevom.
"Tu neďaleko je jedna kaviareň kam zvyknú chodiť decká z našej školy."
"Fajn, tak poďme," svoj úsmev som rozšírila a vyrazili sme. Kaviareň naozaj nebola ďaleko. Za pár minút sme už boli tam.
"Netušil som, že tu bude aj on," poznamenal Marek, keď sme vošli do vnútra a zbadali Paťa. Okolo neho bolo minimálne päť báb a každá sa dožadovala jeho pozornosti. Až mi z neho prišlo zle. Myslí si o sebe aký je úžasný a každá po ňom letí. Ale pritom je len obyčajný sukničkár. Ak by som bola z tých, ktorí nadávajú rozhodne by som ho pomenovala horšie. S Marekom sme si sadli oproti sebe. On bol Paťovi chrbtom, zato ja som mu videla presne do tváre. Fakt som začínala chápať, prečo ho Erik s Marekom nemajú radi.
"Tak ako sa ti tu páči? Prečo ste sa vlastne presťahovali?" spýtal sa Marek. Fakt horšie otázky si vybrať ani nemohol. Kým som rozmýšľala čo mu odpoviem prišla za nami čašníčka, a tak sme si objednali.
"Je to tu celkom fajn ale bola by som rada keby sme tému sťahovanie už nerozoberali," usmiala som sa naňho.
"Jasné, tak teda, dnes je pekné počasie, nie?"
"Ty si blbec, ani o počasí sa nemusíme baviť," odpovedala som mu so smiechom.
"Fajn, tak vyber nejakú tému ty," zasmial sa tiež.
"Prečo Erik ani ty nemáte radi Paťa?" spýtala som sa to, čo mi nedalo spávať.
"Noo tak tejto téme by som sa radšej vyhol ja."
"Vážne? Ale keď ja som fakt zvedavá."
"Dobre, tak ti to teda poviem ale bol by som rád, keby si si to nechala pre seba."
"Neboj sa, nemám to komu povedať."
"No takže, niekedy sme boli my všetci traja najlepší kamaráti. Ale jedného dňa si Erik našiel babu a prestal s nami chodiť von. Paťo to niesol zle, pretože pred pár rokmi mal tiež vzťah, ktorý mu nevyšiel, a tak na Erika žiarlil. Začal sa stretávať s ľuďmi, ktorých by inak zďaleko obchádzal. No a napokon Erikovi prebral frajerku."
Počúval som s otvorenými ústami. Toto som nečakala. Vlastne ani neviem čo, som čakala.
"Erik mu to doteraz neodpustil," dodal Marek. "Ale Paťo sa ani nesnažil ospravedlniť. A bol by som rád ak by sme to už neriešili," usmial sa na mňa. Práve vtedy prišla čašníčka a priniesla nám objednávku. Marek sa rozhovoril asi o hokeji. Neviem, veľmi som ho nepočúvala. Stále viac som sa sústreďovala nato, že Paťo sedí o pár sedačiek ďalej. Jeho pohľad sa stretol s mojím a mnou prebehol mráz. Neviem čím to bolo. K Paťovi som pociťovala veľmi chaotické pocity.

Ahojte!😊 tak teda tu máme novú kapitolku! ..Budem rada za každý vote, sledovanie či koment. Dúfam, že si ju užijete a dobrú noc! ❤ (Za chyby sa ospravedlňujem.)
《Sabi》