2 ↔

184 17 0
                                    


Z pohľadu Luu

Po veľmi náročných šiestich hodinách práce sme si dali konečne pauzu. Všetci boli totálne zničení, aj keď 80% nič nerobilo, ale aspoň sa tak tvárili. Ja so Shou sme makali asi najviac, stihli sme celý most a chýbali už iba detaily, každopádne na tie som sa už necítila. Snažila som sa v pokoji dojesť desiatu, ale keď som zbadala Dominika ako sa snaží dorobiť mostu zábradlie musela som zakročiť, takže bolo po prestávke.

Zazvonilo. Konečne! Naše dielo bolo famózne, naozaj som nečakala taký úspech a hlavne ho nečakala ani naša p. uč. Adamcová. Keď vošla do triedy skoro stratila dych, ani sa nečudujem Dominik stihol ešte tesne pred zazvonením vyliať farbu na parkety. Fakt super  zase to budeme musieť my čistiť. Po asi polhodine chválenia a upratovania sme konečne mohli opustiť to peklo. Fakticky milujem tú školu, lebo je to presne to čo som v živote chcela, ale moji spolužiaci ma raz zabijú.

So Shou sme si kráčali pomaly k autobusovej zástavke, prvý autobus sme totižto zmeškali a tak sme nemali najmenší dôvod ponáhľať sa. Ďalší nám išiel až o hodinu a tak sme pomaly kráčali po všetkých možných uliciach.

Zrazu som započula nejaké známe hlasy, nechcela som sa ale otáčať a tak sme iba ticho pokračovali a počúvali. "Hej počula si to ? Vraj k nám majú prísť nejaký žiaci zo zahraničia .......... hej hej dúfam, že aspoň z ameriky.............." Zrazu nás tie hlasy obišli a predbehli, boli to tretiačky, tiež grafičky. Pozrela som na Shu či aj ona počula o čom sa rozprávali, no vyzerala až moc zamyslene a tak som radšej nič nehovorila.

Úplne nemo sme prišli až na zástavku a tam sme sa tiež nerozprávali, na zastávke je totiž wifi a tak sme sa obidve hneď pripojili a čakali na autobus.


↔Druhá časť......nebola nejak extra akčná, ale čoskoro to príde :DD Tak dúfame, že sa páčila <3 Za každý hlas a prečítanie budeme rady *-* Luu&Patrisha

Korean StudentsWhere stories live. Discover now