Z pohľadu Shi:
Vyšli sme s Luu zo školy a zbadali ,že na nás čakajú. Prišli sme teda k nim. ,,Mám taký menší nápad.." začal Tae ,,čo keby ste nám v piatok ukázali čo dokážete?" Zaskočilo ma to. Pozrela som na Luu, ktorá bola absolútne mimo. Bola to výzva tak prečo to nevyskúšať: ,,Tak fajn!" hrdinsky som sa vyrovnala ale trochu som sa bála.,,Výborne tak v piatok na železničnej stanici," povedal Tae. Dohodli sme sa na presnom čase a mieste...nato, že to tam vôbec nepoznajú si dosť trúfali.
Len čo sme s Luu zahli za rok smerom na zastávku jemne do mňa sotila a hodila na mňa nenávistný pohľad : ,,Čo si si myslela?!" Poškrabkala som sa na hlave a mykla plecom : ,,je to príležitosť," dodala som. ,, A k čomu prosím ťa?! K strápneniu sa? Alebo?"
,,Už s toho nemôžeme vycúvať bolo by to zbabelé!" povedala som trošku hlasnejšie. Luu sa chytila za hlavu: ,,Boli sme raz sprejovať RAZ, čo im chceš ukazovať? Veď sme si len tak čmárali!" ,,Luu prestaň byť zbabelá! My to zvládneme!" Prudko vydýchla.
Piatok prišiel veľmi rýchlo. Počas celého týždňa sme sa s nimi streli ešte párkrát, ale nič zvláštne sa nestalo. Prišla som domov, zbalila som si potrebné veci a sadla som si do kuchyne. ,,Kam sa chystáš?" všimla si ma mama, keď som ešte kreslila posledné návrhy, zľakla som sa.,,Ehmm idem s Luu von.." povedala som.
Vyšla som na chodbu zhlboka sa nadýchla a otvorila dvere. Pomaly som kráčala na zastávku. V hlave sa mi začali vynárať tie najhoršie scenáre. Snažila som sa nemyslieť na ne ale nešlo to.Z autobusu som hneď zazrela chalanov, ešte len vtedy som si začala uvedomovať čo som spravila.
Vystúpila som z autobusu, pomaly som sa blížila k nim a zároveň som pohľadom skenovala stanicu-hľadala som Luu. Nikde som ju nevidela, pristúpila som teda k nim a trochu nesmelo pozdravila. O asi 5 minút z busu vystúpila Luu. Uľavilo šla rovným, ale nie moc smelým krokom ku mne. "Ahoj-te." Jimin sa zase ak zlato usmial, no Luu ani nezdvihla hlavu.
,,Tak ideme ?" ozval sa nedočkavý Tae. Prešli sme na poľnú cestu za stanicou. Viedla ku starej budove. ,,Dnes by tu mal strážiť jeden chalan, s ktorým som bol v službe aj v tedy, je dosť dobrý ale nie moc rýchli. Stráženie začína až okolo siedmej, takže máme ešte hodinku čas." Povedal Jungkook počas cesty.
,,Stále z toho nemám dobrý pocit," zašepkala Luu.
Kráčali sme tak ešte chvíľu, kým sme sa dostali k starej budove. V hlave sa mi okamžite vynorili ďalšie nápady ako by sa tá biela stena dala po sprejovať. Nedočkavo som v ruke zovrela sprej. Tae na mňa pozrel a povedal : ,,Tak nám ukážte čo dokážete." Zdvihol ruku a ukázal na voľní pľac pred nami. Prištúpila som k Luu a ukázala jej nejaké moje návrhy takmer vo všetkom sme sa zhodli.
Začala som žltou do ktorej som pomaly vkladala aj ostatné farby. Na rad prišli písmená s ďalšími obrázkami. Asi za 20 min sme to s Luu mali hotové. Podarila sa nám to skoro tak, ako som to mala na začiatku v hlave. Pristúpil ku nám Yoongi a poriadne si prezeral čo sme urobili. ,,Nie je to zlé .." poznamenal. ,,Koľkáty krát už sprejujete ?" Pridal sa Hoseok. "Druhý." povedala hrdo Luu." Chalani len vyvalili oči. "Druhýkrát v živote?" Nechápal Jimin. Ja som len prikývla. "Naše prvé diela vyzerali asi nejak takto." Ukázal prstom na menšie grafity na druhej stene a zasmial sa. Bolo to celé krivé a roztrasené, farebne zle spravené a navyše nevkusne roztečené.
Následne do rúk vzali sprej Hoseok, Yoongi a Namjoon. Pustili sa na bielu stenu vedľa nášho diela. Za 30 minút mali hotové geniálne dielo. Keď od neho odstúpili mierne som pootvorila ústa. Neovládla som a povedala som : ,, Je to úžasné!"Chalani sa zasmiali, a dodali ,,díki!"
,,Čo keby sme teraz nasprejovali každý niečo a potom by sme to nejako zaujímavo spojili?" Tae navrhol spoločnú prácu na poslednú voľnú stenu. ,,Nieje to zlý nápad máte celkom fajn nápady, mohlo by to byť zaujímavé." Dodal Yoongi. ,,Hej nebol by to zlý nápad, ale je 7:30, mali by sme si dávať väčší pozor. Je ešte svetlo takže sme ľahšie viditeľní."
Tae a Jungkook išli na obhliatku. "Fajn zostante tu, keby sa niečo deje volajte."
O pár minút...
,,Je to v pohode, zatiaľ sedí vpredu v tom dome." Tae ukázal na menší domček pred bránou, našťastie bolo viac ciest ako sa odtiaľ dostať. Pustili sme sa teda do práce, celkom nám to išlo vymieňali sme sa a pomaly zapĺňali celú stenu farbami.
V polovici práce som si spomenula na čas, so strachom som vytiahla telefón.
,,Luu!," rýchlo som na ňu skríkla.
,,Čo sa deje?"
,,O 5 minút mi ide autobus!" Spanikárila som
,,Deje sa niečo?" prišiel ku mne Jin.
,,Zmeškám!" povedala som, no Jin len nechápavo pozeral.
Schmatla som batoh, ktorý som mala pod nohami a a skríkla na Luu: ,,idem na bus!"
Luu sa okamžite otočila a začala bežať za mnou, ku nej sa pridali aj ostatný.
Dobehla som na cestu ,ktorá ma delila od zastávky.
,,Pozor!" skríkol na mňa niekto zo zadu.
Skočil po mne Jungkook, kúsok pred nosom mi prešiel autobus. Nahrnuli sa mi slzy do očí... nevedela som či plakať od šťastia, že ma nezrazil bus, alebo od smútku,že budem mať prúser ak nedôjdem na čas domov.
,,Žiješ?" spýtal sa vystrašene Jungkook.
Silno som ho objala a zašepkala.
,,Ďakujem.."
Dobehli ku mne všetci vrátane Luu, tá na mňa len nechápavo pozerala, no nič nehovorila, presne som vedela čo si myslí.
↔Nová čaasť.. vyšla v noci lebo nás čaká ťažší týždeň, takže ďalšia časť bude v nedeľu. <3 <3 .... Za každý hlas budeme rady *-* Luu&Patrisha ↔
