Korean Students

9 ↔ "Shh"

Z pohľadu Luu:

Utorkové ráno bolo veľmi rušné, bola som nevyspatá, ale panikáriť som začala až potom čo som uvidela naše "grafity" v ranných správach. "Do riti!"........."Hovorila si niečo?" Pozrela sa na mňa nechápavo mama. "Nie nie už idem lebo nestihnem." Iba som sa nasilu usmiala a rýchlo brala tašku. "To je až neuveriteľné čo tie decká dnes dokážu, ten podchod tam stál necelé dva mesiace." Krútila hlavou mama. Našťastie sa ma nepýtala na názor a ja som mohla pokojne odísť. "To bolo o chlp." 

V autobuse...

"Jediné šťastie, že tam neboli kamery... mali sme také šťastie. Keby boli tak..." Stále som pozerala na správy na jednej stránke. "Luu skús si život aspoň raz užívať!" Znechutene dodala Sha keď sme vystupovali. "Ja sa snažím, ale vždy to skončí katastrofou!" Odvrkla som nahnevane. "Ale veď sa nič nestalo."......celú cestu sme sa hádali, nebola to hádka, skôr vymieňanie si názorov. Do školy sme ale prišli pokojne.

V škole...

Prvú hodinu sme mali mať s "NIMI". "Ahh niee zasee." Znechutene som sa zvalila na lavicu. "Dnes s nimi máme celý deň, začni si zvykať." Takmer som sa rozplakala, stále som nevedela predýchať ten trapas. "On si to podla mňa už ani nepamätá a navyše podľa toho úsmevu potom si nemyslím, že by bol nahnevaný alebo niečo." Štuchla ma Sha. "Auu!" Zasmiali sme sa obe.

Ešte pred hodinou niekto vošiel...áno Jimin a spol... Chcela som sklopiť zrak, ale nedokázala som to. Pozrela som sa mu rovno do očí, zase sa usmial a ja som sa mohla roztopiť. "Luu!" Drgla ma Sha, "nie že spravíš nejaký ďalší trapas." Len som prevrátila očami a začala som si vyťahovať veci z tašky.

Po asi pätnástich minútach hodiny nám niečo priletelo na lavicu. Myslela som, že je to nejaký trápni vtip od Dominika a tak som to najprv ignorovala. Až potom som si všimla, že ten papier je až moc upravený na to, aby ho on písal. Otvorila som ho: -"Po tejto hodine predškolou...nabudúce vám to neprejde."- Papierik som podšuchla Shy, ktorá si ho pozorne prečítala a tak ako ja hneď vedela o čo ide.

"Ale ako to mohol byť on?" Ako sa vlastne volá?" Sha mi neodpovedala iba potichu vytiahla telefón. Chvíľku niečo hľadala a potom ho posunula ku mne, bola tam ich spoločná fotka aj s menami. "Bol to Jungkook, na sto percent."Sha ukázala prstom na bledovlasého chalana. Iba som prikývla a znovu som si premietala v hlave minulú noc.

Zazvonilo... V tom momente som stuhla, bola som ako prilepená na stoličke a Sha tiež už nemala až toľko odvahy, ako predtým. Prvý vyšli oni, Jungkook na nám pozrel na znak, že nás čakajú. "Aj tak raz zomrieme aspoň to bude pekná smrť."Povedala som a zdvihla som sa zo stoličky. Sha na mňa iba nechápavo pozrela, no nevyzerala že by sa išla postaviť. Nakoniec sa predsa len zodvihla, bola som už medzi dverami a tak pobehla.

Cez presklenné dvere som ich všetkých dobre videla, sedeli na zábradlí, a aj keď som hrala zrazu veľkú hrdinku... rozklepali sa mi kolená. Počas tej krátkej cesty na dvor som oľutovala asi všetko... a hlavne ten včerajšok. Ako sme sa ale blížili zastavila nás p. Nováková ,naša triedna, jediné šťatie. "Dobrý deň." Povedali sme so Shou naraz. Odzdravila, ale pokračovala s nami v ceste k chalanom. "Super že vás tu mám takto pohromade, aj keď vám to musím povedať zvlášť." Zasmiala sa.

"Dievčatá dnes sa v telocvični konajú ďalšie prijímačky na policajnú akadémiu." Nechápavo som na ňu pozrela. "Policajnú akadémiu?" "Áno... je to taký menší projekt zo strany polície... prijímajú menšiu výpomoc na hliadky nových budov, alebo zase naopak veľmi starých stavieb. Tak sa príďte aspoň pozrieť. Tuto chalani tiež moc nechceli a nakoniec sa Jungkook aj zapojil." Otočila sa na chalanov a tí sa usmievali ako keby vedeli očom rozpráva.

Triedna odišla... "No tak čo, prídete aj vy alebo by to bolo až moc nebezpečné?" Jungkook sa prešiel okolo nás a pokrútil hlavou. Chvíľku bolo ticho a potom: "Mali ste jediné šťastie, že som vás spoznal a spomalil som a že tam neboli kamery, lebo by ste boli namočené vo veľmi veľkom probléme." Ostatní mlčali, len Jimin skláňal hlavu a smial sa. "Natom nieje nič smiešne." Otočil sa na neho Jungkook.

"Ale je tváriš sa ako keby si bol svätý, len si spomeň čo si robil dva mesiace dozadu ty v Kórei." Jimin sa postavil a smeroval k nám. "Máš pravdu, ale my to aspoň robíme na starých opustených a hlavne nestrážených miestach." Povedal zase vážne Jungkook. "Trochu adrenalínu nezaškodí." Pridal sa Tae.

"Inak ako sa voláte?" Usmial sa Tae. "Ehm ja som Luu." Zasmiala som sa. "Ja Sha." "Naše mená už poznáte nie?" Len sme prikývli. "Bože Jungkook vyzerajú tak nevinne, že keby si ich aj priviedol na policajnú stanicu, tak by ti to nikto neveril." Tae pokrútil hlavou. Aj keď ma to neskutočne štvalo, čo hovoril nemohla som nič povedať, všetci mali niečo do seba a hlavne Jimin a Tae.

Opäť zazvonilo na hodinu, vydýchla som si. Všetci sme sa spolu vrátili do triedy a to nikto nechápal. Pozerali na nás ako na mimozemšťanov keď sme sa s nimi bavili, no nejako sme si to nevšímali. Po škole sa ale viac vecí zmenilo... "Mám taký menší nápad..." Povedal Tae cestou zo školy...

↔Nová časť hneď takto z rána :DD lebo mám toho ešte veľa na krku :D a hlavne dnes súú Billboard music awards takžé ...... :D prehnaná radosť, dúfam že niesom sama :D <3 <3 .... Za každý hlas budeme rady *-* Luu&Patrisha ↔