ON HIATUS
ANGELIC.
/ænˈdʒel.ɪk\
In which angel is falling for the bad guy.
Rosemarie je neobyčajné dievča, žijúce v úplne obyčajnom svete. No keď príde list, ktorý odhalí jedno z mnoha tajomstiev, celý jej svet sa zmení. Už nič nebud...
Úplne som sa zosypala. Veď mama bola vždy taká milá, vôbec nemala povahu smrťožrútky.
Odložila som fotku s členmi smrťožrútov a vybrala som ostatné veci z hracej skrinky. Bolo tam biele mäkké pierko z ktorého vyžarovala neznáma sila. Vložila som si ho do vrecka s tým že ho ešte možno budem potrebovať. Hlas v mojej hlave mi našepkával že to je pravda. Ostatne v skrinke boli už len kľúčik od trezoru, ktorý som si tiež zobrala, a papier v gréčtine. Teda starogréčtine. Viem to, pretože sme boli minulý rok na dovolenke v Grécku. Len stále neviem ako tomu možem rozumieť, a to že sa mi písmenka v hlave poprehadzujú až kým to nieje v angličtine. Možno je to začarované? Dosť možné, žijem predsa v čarodejníckom svete! List som si taktiež zobrala, rozhodnutá ho prečítať, a skrinku vrátila na miesto. Aratze mi poletovala okolo hlavy, keď som vošla do svojej izby. Z kufra som si vyhádzala veci, a zbalila si nové oblečenie a hygienické pomôcky.
Stála som pred zrkadlom. Slzy mi tiekli z očí keď som premýšľala čo teraz spravím. Dúfam že Weasleyovcom nebude vadiť moja prítomnosť. No čo im poviem? Že moja matka je hlúpa klamárka a odišla za svojim milovaným temným lordom?! Budem potrebovať dobré klamstvo. Ešte že ma dvojčatá naučili dobre klamať.
Tvár som si opláchla studenou vodou a vrátila sa do izby pre kufor.
Cestu k domu Weasleyovcou som mala krátku. Ťahať za sebou kufor, a za opaskom mať meč, však nieje najlepšie v tejto situácii, a tak keď som konečne prišla do susednej dediny, svetlá z niekoľko poschodového domu ma hladili po tvári.
Práve som si utrela zaslzenú tvár keď sa za mnou ozval priveľmi známi hlas.
,,Rosie! Vedel som že prídeš. Vlastne sme sa s Georgom stavili, no to nieje podstatné.
Ani som nečakala a vrhla sa Fredovi do náručia. Ihneď ma objal, a hladil po chrbte. Plakala som mu do hrude a konečne našla pokoj.
,,Už to je dobré Rose, vyplač sa. Som tu s tebou."
Šepkal mi do ucha svojím zamatovým hlasom bez jediného kúsku sarkazmu ktorý vždy plával na povrchu. Upokojilo ma to, a pomaly som zabúdala na svoje problémi. Na matku zradkyňu, na neznámeho otca a aj to že som šialene hladná. Vnímala som len jeho vlas ktorý znel ako morské vlny jemne narážajúce na skaly.
