Soy Luna-Stratená Lunita🌙

10.kapitola

Odpadla som... Ja som vážne odpadla...

Skúsila som otvoriť oči... Prvé ľavé viečko, ktoré sa zrejme rozhodlo, že mi to bude komplikovať a nepohne sa ani za svet. Pravé viečko bolo ku mne milšie a asi po desiatich minútach strávených bojovaním s mojími očnými viečkami som začala zaostrovoať na svet vôkol mňa.

Nie, žiadne pípacie stroje... Biele steny... Akurát tak odprné lúče slnka, ktoré sa rozhodli, že mi nedovolia nič vidieť. Vlastne pristúpili na hru mojich viečok.

V momente keď som získala aký taký pojem o svete sa rozleteli dvere a dnu vletel kto iný ako Matteo... Ten blb...

Absolútne sa nesteral, že ležím na nemocničnom lôžku... Jediné čo ho zaujímalo, bolo prečo som neprišla ku fontáne...

Rozhodla som sa nevzrušovať sa kvôli nemu, počkala som kým sa vybije a tak do izby vošiel oco...