Konečne sa škola skončila a so Sophie sme vykročili do zimného Toronta. Nevedela som síce, ako sa dostať domov, ale Sophie povedala, že vie kde to je, dokonca býva o ulicu ďalej.
„Počuj. Nie je tu niekde blízko kníhkupectvo? Moji rodičia dávajú knihy pri sťahovaní do knihovní, takže nemám skoro nič," spýtala som sa.
„ No, moje najobľúbenejšie je polhodinu od nás. Môžme tam ísť cez víkend."
„Dobre," pousmiala som sa
Snehové vločky padali na zem jedna za druhou. Sledovala som ich asi hodinu. Keď v tom sa ozval zvuk z môjho brucha. Od rána som vlastne nič nejedla. Keď som vyšla z izby, počula som dole hlasy. Patrili mojim rodičom a niekomu, koho som nepoznala. Dokonca ich bolo viac. Keď som zišla dole, čakalo ma pomerne veľmi nepekné prekvapenie.
YOU ARE READING
Pochop ma!
Short Story"Zničila som ta. Na začiatku si to nevidel, ani ja, ale ďalej som do teba zapichávala črepy jeden za druhým. Až dokým ich nebolo toľko. Bolo ich toľko, že som ich začala aj ja sebe zápichavať do srdca. Ale ja nechcem, nechcela som vidieť tu bolesť v...
