Emma je milé a veselé dievča. V škole ju šikanovali a ani mimo školy nemala žiadných kamarátov. To sa však skončilo pred 2 rokmi. Začala chodiť na skauting, našla tam ľudí, ktorí majú rovnaké zaújmi. Milovala, keď chodili na rôzne akcie a bohatli z...
S radosťou sa pozerám na nástenné hodiny. Sú presne 2 hodiny popoludní. Posledný krát skontrolujem, či mám v batohu všetko.
"Ešus mám. Spacák mám a karimatku tiež," vymenovávala som veci zo zoznamu. Vyzerá to tak, že mám všetko. Môj ťažký batoh som odteperila na chodbu a išla si prezliesť oddielové tričko. Všetci máme rovnaké tričká aby sme sa pri veľkých akciách vedeli ľahšie nájsť. Ja si ho obliekam až na koniec, pretože ako sa poznám určite by som sa zašpinila. Ešte som si nasadila šatku a mohla som vyraziť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"To už je toľko hodín!" zľakla som sa. Nestíham a začínam pomaly panikáriť. Rýchlo som schmatla batoh, mobil a kľúče a uháňala som na autobusovú zastávku. Musím to stihnúť!
Pred autobusom som zbadala stáť skupinku ľudí v rovnakých tričkách. Vedela som, že to sú moji. Pridala som do kroku. "Emm pohni, znova meškáš," smiala sa na mne moja najlepšia kamarátka Norika. "Ja viem," povedala som zadýchaná a na privítanie som Noriku objala. Ďalej išli s nami ešte traja chalani, ktorým som sa tiež pozdravila. Jozef, prezývaný Dodo je Norikin starší brat. Dávid, ktorý je môj starší bratranec (aj keď je starší len o mesiac a jeden deň). A nakoniec Vilko a to je proste exot. "Vážený, nechcem vám kaziť radosť, ale musíme už ísť," zavelil Dávid. "Pokoj, veď autobus je ešte tu," zasmiala som sa. Keď som zbadala jeho tvár, pochopila som, že nemám pokračovať v mojích žartíkoch. Všetci sme nasadli do autobusa. Ledva sme sa napratali s tými ruksakmi. Cestovali sme do mesta Nitra, čo znamená, že sme išli asi pol hodinku. Celú cestu sme v nedočkavosti básnili o tom, ako si to predstavujeme. Neskôr sme vymenili naše snenie za robenie selfi fotiek. "Vystupujeme," zavelila som. Vystúpila som z autobusu. Zhlboka som sa nadýchla a sama pre seba som sa usmiala. Tento víkend nebudem ľutovať. Cítim to v kostiach.
Nevedela som však, že z ďaleka nebude také ľahké, na tento víkend zabudnúť.
