Why you?

Bruises..

"Yoongi mal by si už vstávať prídeš neskoro." Zatriasla somnou sestra a otočila si ma k sebe no to čo videla ju zhrozilo. "Yoongi!!" Vykríkla a po liciach sa jej rozkotúľali slzy. Pootvoril som oči a keď som uvidel ako plače hneď som vystrelil do sedu.

"Nemám tričko... do riti! Ja ti to vysvetlím." Rýchlo som sa snažil nájst tričko ale keď som si uvedomil že žiadne po ruke nemám zakryl som sa až po krk.

"Yoongi musíš s tým niečo robiť. Kto ti to robí? Jimin? Tae? Namjoon?!" Vykrikovala a rozhadzovala rukami pevne som ju objal. "Shhh neplač bude to dobré." Upokojoval som ju no sám som neveril že to bude dobré. Moje telo bolo samá modrina a škrabance kiežby od nechtov.

"Musím ísť do školy dnes sa koná nejaká prednáška." Zašeptal som jej do ucha a odtiahol ju od seba. "Prosím choď preč." Zašeptal som a schovaval si telo pod perinou.

Poslúchla a so sklopenou hlavou odišla. Vyšiel som z postele a čo najrýchlejšie sa obliekol už sa na seba nedokážem pozerať ani sám. Som odporný celé moje telo pokrývaju modriny. Zradil ma môj najlepší kamarát.

Pozrel som sa do zrkadla a utrel si pár slz ktoré sa dostali na povrch. Si slabý Yoongi tak slabý. Udrel som do steny päsťou a tvár si opláchol vodou. Zišiel som schody aj s taškou ale pred dverami ma zastavila sestra. "Davaj si pozor." Zašepkala so slzami, ja som jej len v tichosti venoval bozk na čelo a malý úsmev. "Ahoj!" Zamával som jej a vyrazil do školy.

Chválabohu mám školu iba kúsok. Pred školou zase čakali oni. Dneska mám štastie pretože sa s nimi rozprávala učiteľka a tak som mohol utiecť do sály na škole kde sa konala prednáška.

Sadol som si na miesto blízko učiteľov aby som bol v bezpečí aspoň chvíľu. Príhovor sa vliekol snaď tri hodiny. No potom sa riaditeľ konečne dostal k niečomu podstatnému.

K niečomu čo ma zaujalo. "Sme veľká škola plná rôznych ľudí. Ale my nechceme aby medzi vami boli rozdieli a tak naša škola predstavuje aplikáciu v ktorej budete priradený k nejakému študentovy alebo študentke a budete sa spoznávať. Nebudete vedieť kto to je ani čas kedy sa ozve môže to byt dnes zajtra o týždeň." Zvyšok už ma nezaujímal. Zaujímalo ma len to koho dostanem. Čo ak to bude niekto kto ma aj tak nebude chciet spoznať?

Mojou hlavou výrilo milión myšlienok. Strachu poníženia no aj trochu nádeje že by som si našiel niekoho s kým si budem rozumieť.

A tak vhodením papierika s prezývkou sa začalo niečo čo by ma nenapadlo ani vo sne.

♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~

Hello~ ták toto je moja prvá časť dúfam že sa vám páči a budem rada za každý vote a koment♡♡