Why you?

Remake?!

Kvapky dažďa stekajúce po sklenej ploche. Krásny obraz, ktorý ocení skutočne málokto. Moje myšlienky stále poletujú okolo Jimina. Nasadím si kapucňu a ucítim ako mi jedna z neposedných sĺz v mojich očiach stečie po líci. Teraz nie! Zakričal som si v hlave a neposednú slzu rýchlo utrel. Rozhliadol som sa a pohľadom zavadil o Jimina.

Rozcuchané mierne kučeravé vlásky, úsmev aký má skutočne len on. Dokonca som sa pristihol ako sa culím nad pohľadom naňho. Netrvalo však dlho a pohľad mi opätoval spočiatku som zmeravel no keď sa mierne začervenal. Bol tak sladký toto som však využiť musel. Olízol som si peru a následne si do nej zahryzol. Zčervenal ešte viac a s mierne pootvorenou pusou ma pozoroval. To už ho však Namjoon pokladal na svoje kolená. Zamračil som sa nad tým a znova sa pohodlne usadil. Debil takhle se dotýkat mého Jimina! Povzdychol som si a zapozeral sa na krajinu okolo. Dlho som však nevydržal a moje oči sa začali zavierať. Nechal som teda fantazií voľný priebeh a upadol som do ríše snov.

Všade je tma ani malý náznak svetla. Hrobové ticho kričalo v mojej hlave. Myšlienky sa prelínali jedna za druhou. Z ničeho nič však nastalo ticho aj v mojej hlave. Nedokázal som sa na nič sústrediť všetky starosti zmizli. Necítil som nič nedokázal som sa pohnúť až pokial som nepocítil nežný dotyk na mojich rukách. Vystrašil som sa no ten dotyk mi bol známy, moje telo zaplavil pocit tepla a lásky aký som už dlho nezažil. Následný dotyk na mojom líci som už spoznal dokonale. Bol to Jimin dotýkal sa ma, bol tak blízko umňa. Zalapal som po dychu a nechal sa unášat dotykmi svojho Minieho. Cítil som jeho dych na svojich perách, chcel som ho vidieť, dotknúť sa ho! No na moje neštastie to nešlo tĺkot môjho srdca sa znásobil tak milión krát. Jiminove hebké sladké pery sa zrazu dotýkali tých mojích. Moje srdce akoby explodovalo radosťou. Jiminove pery boli presne také aké som si ich vždy pamätal. Ani som sa nestihol prebrať z tranzu, ktorý mi Jiminie spôsobil a už bol preč. Počul som však hlas ako namňa kričí nechápal som tomu až pokiaľ som sa za ním nevydal.

"Vstávaj! Už sme tu!" Triasol somnou neznámy až teda pokiaľ som neotvoril oči to už som si stihol všimnút Taeho a jeho mocné ruky, ktoré ma pevne držali za ruky. Hneď však ako som otvoril oči ich presunul na moju hruď. "Už si ma doobchytkával? Ako vidíš som hore." Pretočil som nad ním očami no ako som si mohol všimnút Taeho to dosť prekvapilo. Okamžite ma však pustil jeho pohľad bol na nezaplatenie. Žmurkol som naňho a vybral sa von z autobusu pričom som mu blízko u ucha zašeptal, "mal si možnosť ma mať len pre seba. Zly-hal si." Pohral som sa so slovíčkom a Taeho výraz sa zaksichtil štýlom 'Lde sa to v ňom nabralo.' samozrejme že ma to pobavilo zahryzol som mu nežne do uška a vypočul si jeho slastný vzdych. Rozosmial som sa a vyzliezol z autobusu.

Ovalil ma čerstvý vzduch nachvíľku som zavrel oči a započúval som sa do zvukov prírody. Vydal som sa napriek  malej cestičke k napudrovaným spolužiačkám. Povzdychol som si keď začala jedna z nich tým jej pišťavým hlasom hovoriť. "Mal by si ísť do svojej chatky!!" Pretočil som nad tým očami vzal si do rúk kľúč od chatky a pripravil sa na odchod. V tom ma však jedna z nich chytila za ruku. Zamračil som sa no v tom s celou červenou tvárou mi do ruky vrazila malý papierik. "Som na chlapcov..." Povedal som hneď bez emócií na to len zčervnala a spolu s jej princezničkami odišla. Nechápavo som pozrel na papierik a rozbalil ho to čo na ňom stálo ma však skutočne prekvapilo. Chceš Jimina? Potrebuješ prerábku! Ak sa rozhodneš príď do chatky číslo 15. Nechápavo som hľadel na papierik v mojich rukách avšak niečo ma zaujalo. Zovrel som dlane v päsť a vyrazil k danej chatke a prečo? Lebo áno, chcem Jimina!

Rýchlymi krokmi som sa dopravil až k spomenutej chatke a bez klopania vkročil dovnútra kde už sa namna hrdlo culilo pár báb s farbou a nožničkami v rukách. Trochu vystrašene som k nim podišiel no potom som si povzdychol. "Ako ďaleko môžme zájsť?" Povedali s neskutočným úsmevom skutočne ešte kúsok a vyzerali by ako Jeff Killer. "Môj osud je vo vašich rukách!" Povedal som spočiatku vážne no potom som sa rozosmial. Oni to však vzali až moc vážne a na moji oči pristála šatka. "Hlavne ma nezabite .." Zasmial som sa s menšiou nervozitou v hlase predsa len práve svoj vzhľad nechavám v rukách báb, ktoré som v podstate nikdy nebral vážne. Skutočne som sa bál keď som započul blízko svojho ucha cvaknutie nožničiek.

So zatajeným dychom som čakal čo bude chichotali sa už asi dobrú hodinu skutočne som sa začínal báť. Zovrel som operadla stoličky v rukách a zahryzol si do spodnej pery na čo som započul ďalšie chichotanie. "Môžte mi to už zložit?!" Povedal som už trochu naštvane. Nad tým sa však len zasmiali a konečne mi zložili šatku. Pomaly som otvoril oči no hneď ako som uvidel svoj odraz padla mi sánka.

Čo to mám na hlave?! Modré?!! Moje vlasy sú modré?!!! Rýchlo som si zaplietol ruku do vlasov a modlil sa že je to len sen nebolo to zlé ale nečakal som to. Obzeral som sa zo všetkých strán a následne vražedným pohľadom prešiel na dievčatá. "Čo to má kurva byť?!" Zhúkol som no to už ma ťahali k nejakému vybranému oblečeniu. Povzdychol som si a dúfal že to zmizne no vedel som že tak rýchlo asi nie. Obliekol som si teda veci, ktoré mi pripravili a ešte raz ich prebodol pohľadom. "Prečo modré?!" Zamračil som sa no na to som dostal len rýchle odseknutie a vystrčenie za dvere. "Aby si sa Jiminovi páčil!" Pretočil som nad tým očami a vyrazil k svojej chatke.

Hlavou mi vírili myšlienky o tom ako s týmto na hlave zbalím Jimina. Vybral som kľúče od chatky a vošiel dovnútra to čo som videl ma však zaskočilo. Jedna posteľ už bola obsadená veci rozhádzané na zemi a zapnutá sprcha? Už? Sme tu tak dve hodiny a už si musí dať sprchu? Posadil som sa teda na nezabranú posteľ a zložil si veci. Mal by som sa prezliecť. Pomyslel som si a vyzliekol si tričko. Predsa len sa pred ďalším chalanom hanbiť nemusím. Rozopol som si nohavice no v tom som započul buchnutie dverí. "Oh čau ty musíš byť môj spolubývajúci pre tento týždeň. Cool háro!" Prehovoril neznámy no premňa už nie tak neznámy ihneď som spoznal že je to Namjoon. Znervóznel som netušil som čo mám robiť. Otočil som sa teda s tkz. poker face-om a spatril Joona len v osuške, ktorá na ňom sotva vysela. "Yoongi?!" Jeho hlas znel rovnako vystrašene ako vyzeral jeho výraz. Uchechtol som sa keď začal rychle hľadať oblečenie, pobehoval po miestnosti a panikáril. Môj hlasitý smiech sa rozoznel po celej chatke keď Joonovi spomenutá osuška spadla. To čo sa stalo potom som však nečakal. Joon sa zamotal do svojich vecí na zemi a spadol priamo namňa celý nahý! Moje tváre nabrali okamžitú červeň a on na tom nebol o nič lepšie.

Pozerali sme si do očí a nakoniec sme obaja prepukli v smiech. Nechápali sme vlastne na čom sa smejeme no obaja sme stíchli keď sa od dverí ozvalo zakašlanie. Okamžite som sa pozrel tým smerom zmeravel. Som polonahý a namne leži nahý Joon zatiaľ čo Jimin stojí vo dverách a hľadí na nás skutočne prekvapene a možno aj ublížene? Zčervenali sme s Joonom ešte viac keď v tom sa ozval Jiminov nádherny hlas,
♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡~♡

Teší ma že ste namňa nezabudli! Skutočne sa budem snažit byť aktívnejšia! Nápady už mám no schválne čo sa z toho vykľuje. :P Ták ako sa vám páčil ďalší diel? Budem rada za každý ☆ a koment ktorý zanecháte! Tak pa do ďalšiej časti. ❤

Foto Yoongiho len tak pre krásu.*^*