Anpire

4.

Tma. Všade len tma. Nič necítim. Kráčam nekonečnou temnotou. V tom, akoby z jasného neba ma ožiari svetlo. Nádherne biele a živé. Stojím na dvoch poloviciach. Na bielej a čiernej. A zrazu výbuch.

,Ah..' vystrelím do sedu. Cítim sa dezorientovane. Mäkká posteľ na ktorej ležím je ale moja. Pozriem sa na hodiny. Krátko pred šiestou. Žeby sa mi to všetko len snívalo? Stiahnem si tričko a hľadím na svoju hruď. Na mieste srdca vidím čiernu trhlinu. V hrudi ma niečo ťaží.

Dnes mám 17. Odkedy som sa zobudila, cítim sa zvláštne. Tlak v hrudi a hlave sa stále stupňuje. Pomaly sa postavím. Keď predýcham prvotný závrat, niečo mi napadne. Ako som sa dopekla dostala domov?

Mierim do kuchyne. Uaazím sa keď na stole uvidím kyticu červených ruží a vedľa nej krabičku. Podídem k nim. Keď otvorím krabičku, vyskočí na mňa lístok.

VA Vampire&Angel Academy

Tešíme sa na Vás.

Watt? Lístok pustím ako by ma popálil. Chvíľu naň len tak hľadím no potom mi zrak padne ku krabičke. Je v nej prsteň. Ónyx vsadený do strieborneho prsteňa. Pôsobí veľmi mohutne. Nasadím si ho na prsteník. Prsteň zrazu zažiaril. Úplne zbledol, no potom zase sčernal. V tej chvíli mnou prebehli protichodné pocity, no hlavne bolesť. Nebolo jej v posledných dňoch dosť?

Zvyšok dňa som len leňošila. Divný pocit neutíchol, priam ho obohatila bolesť rúk, chrbta a čeľuste. Super. Rodičia mi volali, že prídu okolo deviatej. Vraj mi donesú prekvapenie.

Bolo niečo pred ôsmou. Bolesť sa už dostala na úroveň, kedy som len nemo sedela a čakala či ma z nej nakoniec porazí. Celý deň som sa zamýšľala nad lístočom a prsteňom. Robí si niekto zo mňa srandu?

Pol deviatej. Vonku zúri búrka a ja sa bezradne prechádzam po dome. Poriadne už ani nevidím. Šuchtavo som sa dostala do kuchyne a napustila si pohár vody. Pomaly mi stekala hrdlom, no ja som to už ani nevnímala. Pustila som pohár a prehla sa v kŕči. Keď som ho rozdýchala, pohla som sa smerom k obývačke.

Minúta do deviatej. Blesky ešte silnejšie bičovali oblohu, keď v tom jeden zúrivo šľahol do starého, mohutného dubu na konci záhrady. Od ľaku som napriek bolesti vystrelila z kresla. Po silnom svetle som ich uvidela. Stáli tam. Pod stromom. Ako dve sochy. Biely a čierny plášť. Hodiny na stene hlasno odbili deviatu hodinu. Počula som ako zaštrngali kľúče v zámke. Rodičia. Keď som sa chcela pohnúť naproti nim, okamžite som to oľutovala.

Moje telo sa striaslo návalom obrovskej bolesti. Prsteň na ruke sa začal zohrievať a vystrelil z neho lúč svetla. Prehla som sa v páse. Sprašťali mi všetky kosti v chrbte. Cítila som neopísateľnú bolesť v lopatkách. Na rukách sa mi začali drať na povrch obrovské nechty. Pazúre. Prehlo ma do zadu. Tentoraz som cítila ako sa mi neprokonateľne odporne vydral z hrdla zvierací rev. Všimla som si rodičov. Stáli v objatí a zdesene sa na mňa dívali. Otvorila som ústa. Tento krát sa mi všetka bolesť nahrnula do čeľuste. Cítila som ako si tesáky prerazili cestu von a majestátne sa týčili v mojich ústach. Keď som si myslela, že to všetko ustalo, cítila som ako sa mi z chrbta vystrelila krv. Hňeď za ňou obrovské čierne..krídla? Krídla?! Zvreskla som druhý krát.

Padla som na kolená. Vysilená a zároveň šťastná, že bolesť ustala. Pozrela som sa na svoje ruky. Pazúre dlhé aj 5 centimetrov sa mi zabárali do koberca. Obrovské čierne krídla s odleskami bielej sa rozprestierali skoro po celej miestnosti a tesáky ktoré mi trčali z úst som cítila na perách. Zdvihla som hlavu. No to som robiť nemala. Moja matka aj otec zamrzli v pohybe. Videla som ako zbledli a matke sa pretočili oči. Ako padala, udrela sa riadne do stola. Izbou zarezonoval tupý úder.

Cítila som niečo neopísatelné. Vôňu nesúcu sa izbou. Prichádzala od mojej matky. V tom mi to došlo. Spustili sa mi sliny. Akoby som to ani nebola ja. Chytila som jej bezvládne telo. V tej chvíli mi nič nepripomínalo. A stalo sa to.

Ahojte :)
Čo sa asi stalo?
Dozviete sa v ďalšej časti ;)

Bw❤