¾

151 18 1
                                    

,,Hej, vstávaj. Máš desať minút na to, aby si sa zbalil, inak ťa tu necháme a budeš to musieť platiť."
Začal do mňa niekto šťuchať. Pritúlil som sa k môjmu teplúčku a zamumlal som niečo v zmysle, že ešte chvíľu. Počul som uchechtnutie, ktoré zrejme patrilo Hyungwonovi. Vo vlasoch som ucítil dotyk.

,,Vstávaj zlatko, inak ťa tu vážne necháme," zašepkal mi niekto do ucha. Počkať, zlatko? Čo?! Pootvoril som oči a unavene som sa pozrel priamo do Hyungwonovích očí. Zistil som, že ho celú dobu objímam. Pustil som ho a opatrne som sa od neho odtiahol. Zadok ma už nebolel toľko ako včera, dokonca bolesť skoro pominula. Opatrne som sa posadil a to už ma Hyungwon obímal a snažil sa mi pomôcť.

,,Už je to lepšie, nemusíš mi pomáhať," zamumlal som a vstal som. Natiahol som sa a zamieril som k svojej taške.

,,Počkať... Veď ja som zbalený. Tak potom pre--"

,,Pretože za päť minút vyrážame," prerušil ma Jooheon a odišiel s taškou v ruke.

,,Kde sú ostatný?"

,,Už dole v aute, čakáme iba na teba."
Vyvalil som oči a hneď som zamieril ku svojej taške. Vytiahol som si odtiaľ čisté obtiahnuté rifle a voľnejšie tričko. Začal som sa vyzliekať a hneď som sa aj obliekol. Zvyšok svojich vecí som si nahádzal do tašky, ktorú som si vzal. Keď som sa otočil, zistil som, že ma Hyungwon pozoruje. Kusol som si do pery a ešte som to tu prezrel, aby som si bol istý, že som tu nič nenechal. Keď som si bol istý, že som tu nič nenechal, zamieril som ku dverám s Hyungwonom v pätách. Naraz sme odišli z izby, on zamkol a vzal kľúč. Zamierili sme k výťahu, do ktorého sme hneď nastúpili. Hyungwon ma stále pozoroval a ja som začínal byť nervózny.

,,Čo je?"
Už som to nevydržal a musel som sa opýtať.

,,Ja len, že či si si dal naschvál také tričko. Vidím niektoré značky, ktoré som vytvoril," zamumlal a prešiel ku mne. Rukou prešiel po mojom odhalenom krku a sklonil sa ku mne. Moje srdce začalo biť ako splašené a ja som začínal strácať rozum. Zrazu sa ozvalo cink a Hyungwon sa odomňa odtiahol. S taškou v ruke vyšiel von a ja omámene za ním. Na recepcii odovzdal kľúče. Tá žena ma prekvapene pozorovala. Hyungwon ma objal okolo pliec a začal ma ťahať smerom k východu. ,,Rýchlo lebo nás tu vážne nechajú," zamumlal. Zrovna keď sme vyšli von, chalani naštartovali. Hyungwon ma rýchlo dotiahol k autu a otvoril dvere. Sadol si prvý a mňa si stiahol na jeho stehná. Vôbec som nemal mať kde hlavu. Tašky skončili na zemi a ja som sa pokúsil dať do nejakej normálnej polohy. Stále som sa mrvil a posúval, pokiaľ mi Hyungwon nestihol boky. Prekvapene som zamrkal a jeho dych som ucítil na svojom uchu.

,,Ešte chvíľu pokračuj a nebude sa ti páčiť čo budeš cítiť," zašepkal a mňa striaslo. Kusol som si do pery. Nechcel som sedieť takto, bolo mi to nepríjemné. Posunul som sa trochu vyššie a v tedy som ucítil niečo tvrdé, čo ma tlačilo na zadku. Cítil som, ako sa Hyungwonovi zrýchlil dych. Do tváre sa mi nahrnula krv. Toto je trápna situácia. Tvár som si skryl do dlaní a zašepkal som prepáč. Zovrel moje boky a viac ma na seba natisol. Jeho tvrdý penis ma tlačil a mne to začínalo byť nepríjemné. Pomrvil som sa, ako keby som to mal striasť, bohužiaľ mi Hyungwon vzdychol do ucha. Cez prsty som pozrel na Minhyuka s Kihyunom, ktorý sedeli vedľa nás. Pozorovali nás s vyvalenými očami a nechápavími pohľadmi. Bože, toto je trapas.

,,Minhyuk, chystaj si veci, za chvíľu ťa vyhodíme pri tvojom dome," ozval sa Jooheon a zapol rádio. Zložil som si ruky z tváre a pozrel som von oknom. Cítil som, ako mi Hyungwon dýchal na krk. Jeho pery sa obtreli o môj krk a mojím telom prešli zimomriavky.

,,Hyungwon, neznásilni ho tu. Nechajte si to do súkromia," ozval sa podráždene Shownu zozadu. Trhlo mnou a znova som sa obtrel o Hyungwonov penis. Ušiel mu hlasnejší vzdych a ja som znova sčervenal. Ozvalo sa slabšie plesknutie a Hyungwon sykol.

Lucky In LoveWhere stories live. Discover now