Lucky In Love

4/4

Prebudil som sa v posteli a sám. Prekvapene som zamrkal a opatrne som sa posadil. Potichu som zakňučal, keď ma trochu zabolel zadok. Ale dalo sa to zvládnuť. Zistil som, že som oblečený. Že by to všetko čo sa stalo včera bol iba sen? Nie, na sen to bolo až príliš reálne. Opatrne som vstal a potichu som zamieril ku dverám. Na perách sa mi rozlial úsmev, ktorý spôsobila spomienka na včerajšok. Začul som hlasy, ktoré išli z kuchyne. Potichu som pootvoril dvere, aby som lepšie počul.

,,Naozaj ste s Wonhom iba kamaráti? Ten včerajšok hovoril za iné."
Ten hlas patril tej babe zo včera.

,,Áno, som si istý. Čo si vlastne včera počula?"
Pichlo ma pri srdci.

,,Veď som ti to už hovorila. Počula som ako Wonho vzdychal nahlas tvoje meno, ba priam až kričal."

,,Možno sa robil nad mojou fotkou, čo ty vieš?"

,,Ty si nebol doma?"

,,Nie, odbehol som si niečo vybaviť chvíľu po tom, čo si odišla."
Tak toto bolo od neho škaredé. Začul som vŕzganie stoličky. Chcel som im ísť ukázať, že už som hore, tak som vyšiel z izby. Zamieril som do kuchyne, ale iba som vykukol spoza rohu. Hneď, ako som videl čo sa deje, som sa znova skryl. Do očí sa mi tlačili slzy. Bez jediného slova som zamieril naspäť do jeho izby, vzal som si tašku so svojimi vecami, obul som sa a potichu som odtiaľ odišiel. Zavolal som si taxík a nechal som sa odviesť domov.

Ako som sa ním mohol nechať zneužiť? Tak najprv predvedie dokonalú žiarlivú scénku, potom ma tvrdo pretiahne a potom sa tam bozkáva s tou odpornou..! Veď ja už neviem ani ako ju nazvať!

Po tvári mi stiekla slza, ktorú som hneď zotrel. Keď taxík zastavil pri bytovke, kde bývam, vystúpil som. Vzal som si veci, zaplatil som a zamieril som dovnútra. Výťahom som sa nechal vyviesť na tretie poschodie, kde mám byt. Hneď ako výťah zastavil, a otvorili sa dvere, mi začal zvoniť mobil. Ignoroval som ho a vyšiel som von. Vytiahol som si kľúče od bytu a odomkol som. Vošiel som dnu a zhodil som zo seba topánky. Tašku som hodil na zem spolu s mobilom a ja som zamieril do svojej spálne.

Chcem pokoj. Na dnes toho na mňa bolo dosť. Zvalil som sa do svojej postele a slzám som nechal voľnú cestu. Neviem ako dlho som tam takto ležal a utápal som sa vo svojich myšlienkach, ale viem že som zaspal.

°  °  °

Zobudilo ma hlasné búchanie na moje dvere. Unavene som sa posadil a pretrel som si oči. Vôbec som nemal pojem o čase a ani o tom, čo sa deje. Pripadal som si, ako keby som na chvíľu vypol. Automaticky som vstal a zamieril som ku dverám, zatiaľ čo som si stále pretieral jedno oko. Chytil som kľučku a stlačil som ju. Dvere sa rozrazili a ja som sa zatackal. Skôr ako som stihol zareagovať, cítil som niekoho pery na svojich. Vyplašene som ho od seba odstrčil celou silou a následne som si zakryl ústa. Moje zreničky boli rozšírené a oči vytreštené. Nezmohol som sa na žiadne slovo. Jooheon sedel zničene na zemi a v očiach mal slzy. V ruke držal fľašku a vyzeral, že nie je v poriadku.

,,P-prepáč, neviem čo to do mňa vošlo, ale proste som sa chcel konečne zbaviť tej chuti. Bohužiaľ ju stále cítim. Ja nechcem, nechcem cítiť tú chuť, ani ten jemný dotyk," šepkal zničene a po líci sa mu začali kotúľať slzy. Nemohol som ho takto nechať, veď je to kamarát. Zložil som si ruku z úst a opatrne som sa k nemu priblížil. Pokúsil som sa ho dostať na nohy, čo sa mi po nejakej chvíli podarilo. Odviedol som ho do menšej obývačky, ktorú som mal prepojenú s kuchyňou. Posadil som ho na gauč a zažal som svetlo, keďže už bola všade tma.

,,Vysvetli mi najprv, čo sa stalo," zamumlal som, keď som pred neho položil šálku s čajom. Vzal som mu fľašku s alkoholom a položil som ju na stolík. Sadol som si od neho trochu ďalej a nohy som si pritiahol k telu. Ani sa na mňa nepozrel, len si vzal podušku a objal ju.

,,O-on ma pobozkal," prerušil ticho.

,,Skús začať od začiatku," zamumlal som zmätene.

,,V-včera večer, keď sme vás vyhodili sme išli k Jacksonovi. Privítal nás s pohárikom alkoholu a všetci traja sme sa bavili. S Changkyunom sme to nechceli preháňať s alkoholom, ale Jackson nás vytiahol von do baru. Tak sme teda išli. Dávali sme pozor aby sme toho veľa nepili, no neskôr nás nejaké ženy odtiahli na parket. Klamal by som, ak by som povedal že sa mi to nepáčilo. Vadilo mi, že sa tak strašne motajú okolo Changkyuna. Neskôr so mnou tancoval Jackson, ani neviem ako. Proste ma nejako pobozkal a ja som zazmätkoval.

Odstrčil som ho od seba a potom som narazil do Changkyunovej hrude. Objal ma okolo pása a pobozkal ma. V tedy som už bol naozaj mimo a kým sa hádali, ja som ušiel. Naozaj neviem prečo sa hádali o mňa. Veď som obyčajný človek, som muž, mám mať ženu, nie muža," vzlykol a tvár zaboril do podušky. Kusol som si do pery a opatrne som sa k nemu prisunul. Pohladkal som ho po pleci a on sa mi hodil okolo krku. Vzlykal a drvil ma v objatí.

,,D-dobre, dosť. A koho pery to vlastne stále cítiš?" spýtal som sa, keď sa odomňa odtiahol. Ústa som si prikryl rukou a trochu som sa od neho odtiahol.

,,Changkyunove. Vôbec to nechápem. Asi pôjdem do baru a pretiahnem prvú ženu, ktorá mi skočí do cesty. Áno, mal som to urobiť hneď a nie do toho zaťahovať ešte teba," zamumlal sebavedomo a vstal. Podušku hodil späť na gauč a pretrel si tvár.

,,Prepáč, že som ťa do toho zatiahol, je mi to ľúto. Keby ma niekto hľadal, nevieš o mne nič," povedal a zamával mi. Hneď potom odišiel. Sedel som na gauči, neschopný vstrebať, čo sa práve stalo. Ozvalo sa tresknunie dverí a nejaké hlasy. Následne som začul kroky, mieriace ku mne. Že by si tu Jooheon niečo zabudol? Keď som sa ho to chcel opýtať, zarazil som sa. Do obývačky vošiel Hyungwon s naštvatou tvárou. Mračil sa a hneď prešiel ku mne. Povalil ma na gauč, obkročmo si na mňa sadol a ruky mi prichytil nad hlavou. Pokúsil som sa mu vytrhnúť, no on spojil naše pery vo vášnivom bozku. Nestihol som reagovať. Po nejakej chvíli sa odomňa odtiahol a pustil ma.

,,Nikto, okrem mňa, nemá právo ťa bozkávať," zavrčal. Posadil som sa a vyplašene som sa od neho odtiahol, čo najďalej. Objal som si nohy a zomkol som pery. Čo tu robí ten idiot?

,,A teraz mi povedz, prečo som ťa nenašiel vo svojej posteli?" ozval sa trochu podráždene po chvíli ticha. Mykol som plecami a pohľad som sklopil k zemi. Je pravda že som zbabelo ušiel, ale naozaj som nemal silu niečo urobiť.

,,N-nepotreboval si ma tam. Veď si tam mal..ju," vypľul som zo seba znechutene a následne som sklonil hlavu. Medzi nami zavládlo ticho. V ušiach mi pišťalo a tlkot môjho srdca som zreteľne počul.

,,Žiarliš," vyhlásil nakoniec a ja som naňho s vyvalenými očami pozrel. ,,Žiarliš na ňu, pretože ma miluješ," na jeho perách sa objavil úškrnok, ktorý nahradil úsmev.

,,N-nie!" vypískol som, ale cítil som, ako sa červenám.

,,Prečo mi to jednoducho nedokážeš povedať?" povzdychol si a zakrútil hlavou. ,,Je normálna vec, keď niekoho miluješ."

,,A-ale nie, keď ť-ťa nemiluje," v očiach ma štípali slzy, ktoré som sa snažil zahnať mrkaním. Som si vedomý toho, že som sa práve prezradil, ale už mi je to jedno.

,,A ako vieš, že ja ťa nemilujem?" spýtal sa pobavene a moje srdce na chvíľu prestalo biť. Vyvalil som oči a zatajil som dych. Myslel to vážne? Alebo to povedal len tak? Prisunul sa ku mne a moju tvár chytil do svojich dlaní. ,,Milujem ťa, Shin Hoseok. Milujem ťa už dlhšie, no nikdy som si to nedokázal priznať. Všetko sa mi na tebe vždy páčilo a vzrušovalo ma to. Ani si nevieš predstaviť aké to bolo ticho trpieť, zatiaľ čo ostatní sa ťa mohli dotýkať," šepkal a jemne sa usmieval. V očiach ma znova začali štípať slzy. Tentokrát to boli slzy radosti.

,,A-aj ja ť-ťa milujem," vzlykol som a spojil som naše pery. Až teraz som si uvedomil, ako napäto som čakal. Čakal som, kedy sa stane konečne niečo dobré. Nečakal som zbytočne. Šťastie sa na mňa usmialo v podobe Hyungwonovej lásky. Som naozaj šťastný, že môžem cítiť niečo tak silné, ako je láska.