Why? |POZASTAVENÉ ⛔|

Už ďalej nie

,, Pozri David, ja..ja..ja," hľadala správne slová, stále som bol zaskočený a rozmýšľal čo povie.
,, ja si ťa nemôžem vziať."
Miley odložila mobil a rýchlym krokom sa aj s Mikeom vybrali smerom ku svoju autu.
,, Prečo ? Čo sa deje ? Spravil som niečo ? " V hlave som mal milión otázok na ktoré mi dokázala dať odpoveď iba ona.

Rozutekala sa preč .. jednoducho ma tam nechala kľačať, so slzami v očiach a zlomeným srdcom.
Úžasných šesť rokov s osobou ktorá mi jednou vetou zničila celý život.
Mohli sme byť šťastní, vždy som si predstavoval naše deti . Náš veľký dom s veľkou záhradou a altánkom ktorý Lucy vždy tak veľmi chcela.
Rozplakal som sa.. nikdy mi nebolo tak hrozne ako dnes.. prečo?

Prsteň som vložil do vrecka a išiel k autu. Miley s Mikeom tam už neboli, ani sa im nedivím. Sám by som to spravil. Cítim sa ako úbožiak.

Zastal som pri aute, nemal som chuť ísť domov a dívať sa na jej tvár.
Do uší som si vložil slúchadlá ktoré som napojil na mobil a započúval sa do zvuku piesne Nirvana- Molly's lips.
O necelých desať minút som bol pred klubom, kde to celkom žilo.
Pred vchodom stáli dvaja vychadzovači vo veľmi dobrej forme.
Prešiel som cez dav tancujúcich tínedžerov až k baru.
Kde sa má ujal jeden z troch barmanov a slušne má usadil.
Nestihol sa ani spýtať čo si dám len som ukázal na vodku, ktorú on následne otvoril a chcel mi naliať, ,, Celú fľašu , prosím" kričal som po ňom aby ma bolo počuť.
Položil predomňa decový pohár a fľašu vodky.
,, A ako brzdu si dáte.."
,,Nič , ďakujem. "
Skočil som mu do reči.

Po šiestom poháriku sa mi začal svet celkom meniť.
Atmosféra sa celkom uvoľnila, aspoň v mojom svete.
Kde som bol len ja a moja fľaša vodky..

Vo fľaši som mal ešte asi dve deci ,keď ku mne prišiel chlapik.
Svalnatý černoch celý v čiernom.
Sadol si vedľa mňa a podal mi sáčok s nejakým obsahom ktorý som ale možnosť vidieť nemal.
Hodil som po ňom spýtavý pohľad.

,, Zober si to , zaplatíš mi neskôr. Tu máš číslo a verím že sa ešte uvidíme."
Postavím sa zo stoličky a kľudným krokom odišiel smerom k východu, kde sa pozdravil s ochrankou.
Rozbehol som sa za ním no to už po mne kričal barman aby som zaplatil , nevnímal som ho. No vzápätí má už držali vychadzovači s vážnou tvárou a hrozili mi aby som zaplatil inak zavolajú políciu.

Ospravedlnil som sa a dal barmanovi do ruky dvacku.
Vyšiel som von z klubu no hneď som to aj oľutoval, keďže už bola celkom zima a môj tenký kabát mi moc nepomáhal.
Rozhodol som sa teda vrátiť späť, bez akýchkoľvek otázok ma opäť vpustili dnu. Odbočil som vpravo na toalety.

Bol som opitý,nevnimal som nič a nikoho.
Zamkol som sa do kabínky a vytiahol mobil , sáčok , desať eur a kreditku.
Otvoril som sáčok z ktorého som kúsok odsypal do mobil a kreditkou bielu vtedy ešte krištalickú látku rozdrtil. Zhrnul som to do čiary.
Nie, v živote som nefúkal no mám známych ktorý boli závislý. Ja sa ovládať viem a v živote by sa mi to nestalo.
Z bankovky som si spravil rúrku, zapchal jednu nosnu dierku a vtiahol to do seba.

Oprel som sa o stenu kabínky a užíval si tu eufóriu..