Dýcha čistý vzduch, kráča po brehu mora , morský vzduch, vôňa borovicových lesov sa mu dostala až do mozgu. V hlave počuje piesne starých indiánov a námorníkov. Odkiaľ majú títo ľudia také šťastie? Pýta sa sám seba. Narodiť sa v čistote a kráse prírody a potom v nej aj umrieť. Nežiť v špinavosti a hlučnosti mesta. Lebo to sa odrazí aj na duši. Prechádza sa , so špinavou dušou, po okraji mora. V okolí nevidí náznak po človeku. Iba morské zvery občas nazrú spoza svojich brlohov. Občas zazrie jaštericu a občas krab. Občas zazrie čajku ,ktorá si naivne myslí , že má pre ňu nejakú potravu no on nič nemá . Vlastne nemá nič ani pre seba nie to pre uškriekanú čajku. Prehrabe sa vo vreckách a zistí že v každom má balíček cigariet.
Balíček v pravom vrecku bol prázdny a tak ho zahodil do mora. Balíček v ľavom vrecku obsahoval ešte 8 kusov cigariet. Vytiahol z vrecka zapaľovač a s úľavou si zapálil cigaretu. Od rovného brehu mora prišiel ku bralám . V ruke držal cigaretu, pozrel sa na jeho "turistické" šľapky a chvíľu čakal pod bralom aby dofajčil cigaretu kvôli uvoľneniu druhej ruky. Dofajčil do poslednej štipky tabaku a špak odhodil na zem. Začal liezť na prvú skalu. Šľapky sa začali samé od seba vyzúvať. -Kašlem nato.-
Zakričal nervózne a odhodil ich do kríkov. Šplhá bosý a povie vám ,že to nieje najpríjemnejšia metóda šplhať po ostrých skalách rozpálenými slnkom. Odreté chodidlá , lýtka a stehná. Dostal sa na vrch. -Juchúú- Nádherný výhľad na more a ostrovy. Rozmýšľa ako ďaleko môže byť najbližší ostrov. Vôbec nevie odhadnúť dialku na mori. Mal to šťastie, že na vrchu našiel strom , ktorý mal na sebe plody figy. Neváhal a najedol sa dosýta. Išiel si zapáliť druhú cigaretu avšak zistil , že stratil balíček cestou na bralo a dole by rovnakou cestou nezišiel. Chvíľu rozmýšľal či je to naozaj pravda a áno bola. Nervózne pobehoval z jednej strany na druhú a rozmýšľal čo teraz bude robiť bez cigariet. Nemal na výber ,musel konať .Vybral sa dole bralom hľadať svoje cigarety. Cestou dole sa doslova skoro zabil. Dvakrát sa mu šmyklo tak , že sa v poslednej chvíli zachytil rukou o skalu. Dochrámaný ako po boji s diablom zišiel z útesu. Netrvalo dlho kým našiel cigarety. Dve cigarety boli premočené až ku filtru lebo spadli do zbytku mora a päť sa dalo fajčiť. Tie pristáli na skalách pod útesom.Aj keď ledva stál na nohách , tak bol so sebou spokojný. Však si mohol zapáliť cigaretu. Strčil si ju do úst a siahne do vrecka pre oheň. Na chvíľu zamrzol. Nebol tam. Znova začal nervózne pobehovať do kola a hľadal oheň. Oheň nikde. Musel ho nechať hore na útese. -Idiot!!!!Idiot!!!!!- Zhodnotil. Bol znovu smädný a hladný, lenže jediné čo v danej chvíli potreboval , bol oheň. Spomenul si na program "Ako prežiť v divočine" a využil výhodu ukrutného tepla. Do ruky chytil najsuchšie seno aké našiel a do druhej papek. Seno položil na vyhriatú skalu a pomaly šúchal papekom. Netrvalo dlho a seno sa zapálilo. Rýchlo si pripálil cigaretu a sadol si. V tú chvíľu nerozmýšľal nad ničím iným iba nad chuťou cigarety a pomaly si ju vychutnával. Dofajčil a pozrel sa hore na bralo. - Idiot!!!Idiot!!!- Už nekričal lebo nemal síl. Bol hladný ,smädný a mal z cigariet sucho v krku. Vedel , že na brale je figovník ale už nemal síl vyliezť nahor. Rozhodol sa, že útes prepláva morom . V ruke držal balíček cigariet na ktorý sa pozrel s takou nenávisťou ako sa dlho nepozrel na nič v živote. Zahodil ich do kríkov. Skočil do vody. Síce ho štípalo celé doráňané telo ale cítil sa lepšie, slobodnejšie lebo ho už nič neobmedzovalo . Ani šľapky z číňaka ani cigarety vo vrecku. Chvíľu si užíval tento slastný pocit ako plával no potom zistil, že aj príroda dokáže pekne obmedzovať. Vietor sa zdvihol a začali ho unášať vlny bližšie k útesom. Sili mu s každým záberom klesali kvôli tomu, že sa nikde neposúval. Myslel si, že sa utopí a nechýbalo mu k tomu veľa. Buď by sa utopil alebo by ho to ošľahalo o útesy no v poslednom okamihu zazrel miesto kde by mohol s ľahkosťou výjsť na breh. Vyšiel na breh. Oči mu zastali na jeho dlaniach. Mal ich také premočné ako keby žil v bruchu veľryby už dva roky. Sadol si na skalu a nechal sa ohriať slnkom. Zostali mu už len kraťasy. Tričko odhodil do vody pre zbytočnú záťaž. Polonahý sa postavil a v diaľke uvidel stromy , trávu z čoho usúdil, že niekde v blízkosti musí byť voda alebo prameň. Vybral sa vpred no postupne sa mu začalo zahmlievať pred očami. Všetko bolo rozmazané a šedé, poslednú slinu cítil tak pred hodinou a to len jej kvapku. Kráčal bosý po rozpálenej zemi. Soľ z mora v zadku mu šúchala jednu polku o druhú ako pomaly kráčal a tak musel ísť vpred s rozkročenými nohami a taktiež ropaženými rukami keďže soľ sa mu dostala aj pod pazuchy a dráždila mu pokožku. -Je toto peklo? Môže byť niečo ešte horšie? Môžu zato cigarety? Môžem zato ja?- Kraťasy boli taktiež celé od soli ,dráždili mu pokožku, tak si posledný kus oblečenia vyzliekol a odhodil do mora. Plávali spokojne v mori a za chvíľu sa potopili do hlbín. Chvíľku ich pozoroval a potom sa ponorili. Rozmýšľal o tom, či by nebolo lepšie skončiť ako tie kraťasy. Niekde na dne mora. Aspoň by bol na úžitok vodným dravcom , tých má radšej ako suchozemských.
Stratený v myšlienkach zabudol na stromy, ktoré nedávno uvidel. Momentálne boli rovno pred jeho očami a nehybne stáli. Boli to veľké borovice a smreky, ktoré tvorili malý lesík. Vošiel dnu a zrazu bola všade tma. Nič nevidel keďže jeho oči si už navykli na slnko. Na zemi bolo popadané ihličie a šušky. Kráčal bosí. Už nič necítil. Keby kráča po ihličnatom povrchu týždeň dozadu tak by asi umrel od bolesti. Momentálne jeho nervové zakončenia celého tela vypovedali činnosť a jediné, čo bolo podstatné, bola voda. Tackal sa vpred a zrazu čľup. Jeho bosá noha sa zaborila do niečoho mokrého. Zo začiatku to nebral ako nič vážne lebo si myslel , že halucinuje alebo to je len nejaká voda z mora. Zdvihol nohu a dupol ešte raz. - Bum, Čľup. Hneď sa mu pred očami vyjasnilo . Vedľa neho tiekla bystrinka hneď do mora. Padol na kolená, padol na hruď. Hlavu si pomaly vopchal do bystrinky a začal si ju umývať. Napil sa do plna vody a začal si umývať chodidlá , špinu medzi prstami,chrbát, brucho a špinu v ušiach. Pomaly som sa postavil. Cítil som sviežosť a radosť z nového začiatku. Pokoj a čistota. Poobzeral som sa ešte po okolí aby som zasýtil svoj prázdny žalúdok. Našiel som malé pole s mrkvou. Natrhal som si kyticu mrkiev a opláchol som ich v čistinke. Jedol som jednu mrkvu za druhou. Mrkva bola pre mňa niečo úplne nové. Niečo šťavnaté a svieže.
YOU ARE READING
Očista
AdventureVšetci sa raz ocitneme v časti života kedy sme celý špinavý a zablatený. Prospeje nám očista a pre každého môže očista znamenať zas niečo iné. Ćím žijeme na svete dlhšie tým sa stáva svet špinavším miestom a takisto aj naše duše a tak by sme mali oč...