Prekliatý Dom

Dedinka

Prešla som do dedinky. V dedinke to bolo nádherné. Všetky isté domčeky. Bola som fascinovaná. V tejto dedinke Well je 499 obyvateľov. A to skoror všetko seniori. Je tu aj jeden obchodík. Ktorý je celkom fajn. Keďže tam dosť často chodila seniori. Vošla som do Tesca všetko bolo staré. Vošla som dnu.

"Dobrý deň!" pozdravila som milo. Teta sa na mňa zapozerala a chytila krížik na svojom krku a mrmlala si niečo po dnos.

Do košíka som si dala - cukor, múku, vajcia, soľ, šačkové polievky, nijaké vody, pracie prípravky, špagety, morcadellu, korenie, ovocie, zeleninu,sladkosti, mydlo, vložky (veľa) šampón, lekárničku, a kríž. Išla som zaplatiť.

"28,20€" Podala som jej do ruky 30 €. Poďakovala.

"Dievča, nemala si sem chodiť!" nechápavo som sa an ňu pozrela " Je tu zlá sila, a nechoď hlavne do lesa a nie ku vile pánov Adresenovich!!!" Chytila si kríž.

"Prepáčte ale ja tam bývam" Začala sa triasť a povedala

"Dávaj si pozor! Na zober si môj ruženec ten ti pomôže spomeň si na mňa" Podala mi do ruky drevený ruženec.

"Ďakujem nebojte, prídete na návštevu" Usmiala som sa. Odišla s plnými taškami. Naložila som tašky do kufra. Sadla za volant a išla som speť. Keď som dorazila na miesto vytiahla tašky a zamkla auto. Vošla do vnútra. Pozdravila som Vivu. Neodpovedala až po chvíli.

"Ahoj prepáč upratala som celý dom a našla som tajné dvere nešla som tam lebo sa moc moc bojím" Uškrnula sa.

"Ahoj cesta trvala dlho a ešte keby vieš taká teta mi začala klebety rozprávať." Zasmiali sme sa.

"Poď ukážem ti tu miestnosť... "

"Vieš čo až zajtra idem urobiť nijaké jedlo a potom pôjdem von na rúbať drevo. " Povedala som a rýchlo som bežala do kuchyne niečo spraviť. Urobila som ovocný pohár. A išla von na rúbať nijaké to drevo. Vyšla som von ,vonku bol studený vietor ktorý mi udieral do tváre. Kráčala som sa pozrieť do zadu. Našla som tam nijaké drevo. Rubala som. Keď zrazu seknem do dreva za počujem veľký krik. Odhodim sekeru a bežím do domu. Rýchlo bežala som ku domu. Snažila som sa otvoriť dvere. Nešlo to ziapal niekto tak hlasno že ma až boleli uši. Keď krikot prestal otvorili sa dvere. Buchla som si hlavu o schod. Nevnímala som nič len ten krikot ktorý sa ozýval s nijakej izby. Asi tej tajnej. Ale potom som si ju všimla. Bola hneď za schodiskom. Pomaly som otvorila dvere. Bola to veľká rozloha. Nebolo v nej nič len stolička lampa a krabica. Zasvietila som. Začalo to blikať 'blik blik' pomaličky som šla ku stoličke. Rozhojdala sa. Svetlo sa vyplo dvere zabuchli. Bola som v tej tme úplne sama. Pocítila som veľký strach. Počula som ja nijaké hlasy. Cítila som studený vánok, čo studený chladný. Cítila som že mega moc smrad. Priznám sa že takto som sa nikdy nebála. Pomaly som sa približovala k dverám. Nahmatala som kľučku. Počujem kroky blížiace sa ku mne. Hlasy boli čím ďalej tým hlasnejšie. Vydela som obris čiernej postavy. Tuším že to bola žena...
************************************
Zobudila som sa na schodoch ako pred tým. Dole schodmi šla Viva. Pozrela sa na mňa a zdvihla ma. Položila na gauč. Doniesla pohár vody.

"Čo sa stalo?" Opýtala som sa.

"Neviem však si spadla" Tvárila sa ako keby nič.

"Ale ale ja som počula vreskot tak som sem bežala dvere sa nedali otvoriť kričal ktosi strašne hlasno keď krik prestal otvorili sa dvere a ja som hľadala ťa na koniec som našla tú tajnú izbu. Vošla som do nej zasvietila svetlo zablikalo bola tam stolička krabica. Stolička sa rozhýbala svetlo zhaslo aaa dvere sa zatvorili počula som hlasy, kroky a videla postavu!!!" Viva sa na mňa pozerala ako na úplného blázna.

"Vieš asi si si moc narzila hlavu poď prosím spať."

Pokračovanie nabudúce...
Páčilo sa vám? 😱
Celkom strašidelné s to sú tam len druhú noc alebo vlasten deň... 😍😍
Tešte sa na druhú časť!!! ❤❤
Mám vás rada. 👊

Kikushka 😍