Stay

5. výnimočné dievča

Zazvonilo a začala som si baliť veci čo najrýchlejšie, aby som bola čo najskôr s Patrickom. ,,To myslíš vážne?" otočila som sa a pozrela som na Alexandra, ktorý stál rovno pri mne. ,,Čo ako?" ,,Túžiš po mne už od základnej," pristúpil bližšie ,,a teraz ma vymeníš za toho trtka s ružou?" ukázal na Patricka. ,,Je to kamarát! Nestaraj sa!" ,,Vieš čo? Dobre! Aj tak si len hnusná sviňa! Nebudem sa ani čudovat , keď ťa odkopne, potom sa za mnou neplaz.." povedal mi , ako keby som bola len kus handry a odišiel. Nahrnuli sa mi slzy do očí, zobrala som si tašku a ako posledná som opustila triedu.
Blížila som sa k Patrickovi, ktorý si ma hneď všimol. Usmieval sa, no keď som pristúpila bližšie, tak sa mu úsmev vytratil ,,Čo sa stalo?" spýtal sa vystrašene. ,,Nič , nechajme to tak." odvrátila som pohľad čo najďalej od Patrickových očí, ktoré mi hladeli do duše. ,,Poď sem," natiahol ruky a ja som sa mu hneď vrhla do náruče ,,neplač. Prosím." odtiahol sa ,,Toto je pre teba, taká maličkosť." podal mi ružu. ,,Oh Patrick, to si nemusel." prijala som ju, ale hambila som sa. ,, To je len maličkosť. Povieš mi , kto ublížil mojej najlepšej kamarátke?" trošku sa sklonil, aby mi pozeral do očí. ,,Nikto." sklonila som zrak a on sa nemal ako dostať k mojim očiam. ,,Poď , zájdeme do parku." povedal a zobral mi tašku.

,,Tak už mi povieš kto to bol?" spýtal sa jakmile sme si sadli na lavičku. ,,Kamarát Alexander...." povedala som mu, čo sa stalo v triede. ,,Debil." všetko čo dokázal povedať. Vypadal, ako keby mu bolo do plaču, ale nemalo byť prečo. ,,Patrick? Prečo to robíš? Prečo taký dokonalý chalan ako ty, zahadzuje drahý čas s dievčaťom ako som ja." pozrela som sa mu do očí. ,,Pretože cítim, že si výnimočná." usmial sa.