Last wish (JBFF)

1.

Bolesť...to je to, čo sa človeku vybaví v tom osudnom okamihu.

V tom okamihu, kedy sa polovične preberiete z narkózy a cítite, ako vám doktori režú kožu, ako sa vám prehrabujú v bruchu a ako vám naprávajú zlomené kosti.

Bola to obyčajná operácia zlomených kostí v hrudnom koši. Viete...mala som menšiu nehodu. Zasmiali by ste sa, tak ako ja pred operáciou. Veď je to len vyšetrenie a pri tom nebudete nič cítiť, pretože ste uspatý, lenže akonáhle sa preberiete z narkózy a pocítite na vlastnej koži, čo vám robia, už to nie je taká sranda.

Zažila som to pred pár dňami.

Menšia dohoda na motorke, keď sa uskutočňovali preteky motokrosu. Nabúrala som do stromu. Áno...ceľmi smiešne. Sama som sa tomu smiala, dokým mi nepovedali, že som si pri tom zlomila niekoľko rebier.

Vzali ma na operačku okamžite, ako sme dorazili do nemocnice. Otec, ako hlavný docent, mal na práci dôležitejšie operácie a tak ma prenechal jeho zručným podriadeným. Operácia prebiehala v poriadku, dokým sa neminula tekutina, ktorá ma mala udržať v spánku. Zobudila som sa uprostred naprávania kostí. Doktori si kôli ich sústredenosti nevšimli, že ich acient sa prebral a ja som nebola až tak pri zmysloch, aby som bola schopná hýbať sa alebo protestovať.

Keď sa to dozvedel otec, zúril. Skoro vyhodil všetkých doktorov, ktorý sa ma dotkli.

Neviem akým spôsobom, ale deň po operácii som omdlela- a spadla zo schodov. V nemocnici mi zistili chorobu. Nevyliečiteľnú. Fatálna familiárna insomnia. Nezvyčajná... Otec tých idiotov, čo ma operovali vyhodil. Vravel, že za to môžu oni, keď si nevšimli, ako som sa prebrala.

Robili na mne zopár pokusov, ale nič ma nedokázalo vyliečiť. Divím sa, že to vôbec skúšali. Veď na to nemajú ani prístroje.

Už sú to dva dni- víkend, čo som neopustila svoju izbu a preplakala celé dni a noci. Zamknutá a odseknutá od sveta.

Otec vravel, že sa pokúsi o tej chorobe zistiť, čo najviac a potom ma informovať. Každý deň čakám, kedy príde domov s tými správami. Je v práci celý čas odvtedy, čo sa to dozvedel. Neprišiel domov, ani keď sa vrátila mama z jej služobnej cesty v Anglicku.

Ale v jeden deň to otec zistí a povie mi, ako na tom som.