Love triangle (BTS)

Časť 11

*Sam*

„ Idem na wc okey? " postavila som sa zo zeme a išla na wc. Otvorila som dvere. Počula som niekoho plakať. Pozrela som sa kto to bol. Mina stála pri umývadle. „ Mina ? " obzrela sa. Rýchlo si utrela slzy, zobrala si tašku a chcela isť preč. „ Si v poriadku ? " išla som sa jej dotknúť. „ Ak niekomu niečo povieš, tak si mrtva! " silno mi stisla ruku. Pustila ju a odišla. „ Au..." pošúchala som si miesto kde ma chytila. Tá ma ale silu. Zaujímalo by ma prečo plakala.

*Jimin*

Dnes sa nám s chalanmi nič nechcelo, pár krát sme skúšali a potom robili hovadiny. Narozdiel od nás, baby pilno skúšali. „ Podáš mi vodu ? " opýtal som sa Kookieho. On prikývol. Zrazu bolo počuť buchot. Otočil som sa. Sam sedela na zemi a držala si členok. Stála nad ňou Mina a niečo jej hovorila. Pribehol som k Sam.

„ Si v poriadku? " opýtal som sa. Prikývla. Pomohol som jej vstať. Skrivila sa jej tvár, keď stupila na ľavú nohu. Podoprel som ju. „ Čo máš za problém ?! " vybehol Tae na Minu. Prekvapilo ma to a podľa výrazov ostatných, tak aj ich. Bol na Minu agresívny. „ Čo ? Ja nemám žiadný problém. " povedala. „ Prečo si ju podkopla ?! " zvýšil na ňu hlas. „ Ja ?? Veď ja som nič nespravila, ja zato nemôžem, že je také poleno. " hovorila a usmievala sa mu do tváre. „ Neklam! Videl som to! " S Minou až trhlo, ale stále jej nemizol z tváre úsmev. „Neviem o čom hovoríš. " povedala. „ Nerob sa na sprostú, veď som ťa videl ! " Tae si stále stál za svojím. „ Taehyung kašli na ňu..." ozvala sa Sam. „ Pff.....robíte ako keby sa stala niaka tragédia, veď iba spadla." hovorila. „ Len aby si nespadla ty. " povedal som. „ Pff.." zobrala si veci a odišla.

„Fakt si v poriadku ? " opýtal som sa znovu, chcel som sa uistiť. „ Ano, som." odpovedala.

*Sam*

Všetci už pomaly odchádzali domov. Zamkla som sa na wckach. Vyzula som si topánku, dala dolu ponožku a pozrela sa na členok. Bol fialový a napuchnutý. Obula som sa, odomkla, zobrala si veci a išla domov. Odišla som ako posledná, teda myslím. Išla som po schodoch, stupila som na posledný schod. Zabolel ma členok, podlomila sa mi noha. Padala som na zem, ale niekto ma zachytil. Pozrela som sa tomu dotyčnému do tváre. Bol to Taehyung........

„Si v poriadku ? " opýtal sa. Prekvapil ma. „ Sam ? "

„ A-áno som.." vykoktala som zo seba. „ Nevypadáš , že by si bola. " pozrel sa na mňa skúmavo. „ Fak- no dobre bolí ma členok." nakoniec som povedala pravdu.

„Ale nič dôležité to nie je. " usmiala som sa. „Ukáž mi ho." povedal. „ Načo ? Nie je to nič vážne." Nechcela som mu to ukázať, nemusia sa všetci o mňa starať ako o malé dieťa. „ Tak mi ho ukáž."

„ Nie ! " povedala som rázne.

„ No tak sa prebehni. " povedal. „ Dobre. " rozbehla som sa ku lavičke, ale asi to nebol dobrý nápad. Bolelo ma to. Sadla som si na lavičku. „ Vidíš ? Je to v poriadku. " zakričala som mu. Prišiel ku mne. „ Jasné, potom by si nedávala také bolestivé výrazy." čupol si ku mne. „ Fakt je to v poriadku, iba ma to trošku bolí, lebo som krivo stupila." povedala som. „ Jasné.." schmatol mi nohu a vystrel ju, vyhrnul mi trochu rifle, dal dolu topánku a díval sa mi na ten členok. Dúfam že mi nesmrdia nohy, lebo to by bol fakt trapas. „Hrabe ti ?! Že vraj nič! Veď to máš napuchnuté a zafijalovené. Pekne stým pôjdeš k doktorovi! " nakázal mi. „ Jasne že nepôjdem.. " mrmlala som si popod nos. „ Ti dám také že nepôjdeš, pôjdeš a sám nato dohliadnem! Obuj si topánku, smrdia ti nohy. " smial sa. „To fakt ?? " od hambi som sa začervenala. „ Nie..... možno trošku. " smial sa.

„Bože to je trapas ! " sklonila som hlavu. Teraz by som sa najradšej prepadla pod zem. „Robím si srandu. " povedal.

„ Tak prestaň, ja že mi naozaj smrdia nohy, lebo mama sa nato niekedy sťažuje. " zasmiala som sa.

„Necítil som nič. " povedal. „No len aby. " obula som si topánku. Postavila som sa. „ Idem domov čau. " snažila som sa mu zdrhnúť, nechcem isť ku doktorovi. Už som odchádzala, keď ma zdrapil za ruku.

„ Kam že kam ? " opýtal sa. „ Domov. " povedala som. „ Nie, ku doktorovi. " ťahal ma iným smerom.

„ Niéé, ja nechcem isť ku doktorovi ! " sťažovala som sa. „ Máš smolu, ideme." ťahal ma. Doktor mi to obviazal, dal mi nato mastičku a povedal že to mám obrazené. Išli sme na bus. „ Nemal si tak kričať na Minu." povedala som. „ He ? " pozrel sa na mňa. „ Nemal si tak na Minu kričať. Správa sa ako správa s tým už nič nenarobíme, ale tiež má dosť svojich problémov, tak sa jej ani nečudujem že je taká." Zamyslela som sa. „ Aké má problémy ? " opýtal sa. „Rozvádzajú sa jej rodičia a jej otec si našiel niaku inú. " povedala som. Odprevadil ma až pred dom. Musela som vysvetľovať mame čo sa mi stalo. Nič som nespomínala o Mine, aj tak to bola moja chyba nemám byť lemravá.