Love triangle (BTS)

Časť 21

-Sam-

Mala by som isť za Taehyungom a porozprávať sa s ním. „Ale čo mu poviem ? Ahoj Tae, vieš musím ti niečo povedať.... Ani neviem čo mu mám povedať !!! Ja nie som normálna !!" rozmýšľala som nahlas a skryla si tvár do dlaní. „ Nejdem za ním, nejdem mu ubližovať, on ma má rád a ja by som ho odkopla ako handru ?! Vážne, Sam ,vážne?!! Odkedy si taká bezcitná?!" vyšiel zo mňa hlasný výdych. Pobrala som sa domov.

Hodila som tašku na zem a zvalila sa na posteľ. Hodinu som premrhala dívaním sa na strop, pri tom všetkom rozmýšľaní som upadla do spánku.

„Prečo mi klameš?" opýtal sa Tae. Nezdal sa byť naštvaný, skôr sklamaný. „Ja ti neklamem...." sklopila som zrak. „Tak prečo sa dívaš do zeme? Odpovec mi na jednu otázku." Pozrela som sa mu do očí. „Cítiš ku mne niečo??" Prudko som sa posadila na posteľ. Zvonil mi telefón. Chytila som sa za srdce, bilo mi ako o život. Načiahla som sa po telefón. Na displeji svietilo meno Taehyung. Zdvihla som to. „Áno?" „Ahoj.....si v poriadku??" opýtal sa. „Som, prečo?" čudovala som sa. „Lebo máš taký divný hlas." „To preto lebo som spala." „Ahá" odmlčal sa. „A čo si chcel??" Nastalo pár sekúnd ticho. „Išla by si so mnou ...na rande?" „Na rande?" povedala som prekvapene. „ Asi by sa patrilo ísť aj na rande, keďže spolu chodíme." Vlastne my spolu chodíme, ja som blbec. „Ale ak nechceš tak v poriadku ja to poch.." Nestihol dopovedať a ja som ho prerušila. „Pôjdem s tebou rada na rande." Vyletelo zo mňa. Počula som ako sa usmial. „Môžem pre teba prísť za takú hodinku???" opýtal sa. „Jasné" „Tak za hodinu, teším sa.....A zober si prosím niaku väčšiu tašku." Zložil. Pozrela som sa na hodiny, bude pol 6. Išla som sa nachystať. Osprchovala som sa, obliekla a namaľovala. „Takže väčšiu tašku? Načo? No nič zoberiem ju, dúfam že môže byť väčšia kabelka." Brblala som si popod nos. Do kabelky som dala telefón, vreckovky, zrkadielko a balzam na pery. Hodina už prešla a Taehyung ešte neprišiel. Zišla som dolu po schodoch do obývačky. „Mami idem von dobre." Oznámila som jej. „A kam ideš? A s kým?" vyzvedala. „Kam? Von. S kým ? S Taehyungom." Odhrnula som trochu záclonu, aby som videla na chodník pred bránkou. „A kedy sa vrátiš?" „Neviem." Uvidela som ho a rozbehla sa ku dverám. „ Nebuď dlho a dávaj na seba pozor! „ Zakričala ešte za mnou. Ja som mávla rukou na znak súhlasu. Ešte som sa rýchlo upravila pred zrkadlo a otvorila vchodové dvere. „Aho- AU.." Taehyung sa na mňa prekvapene pozrel. On išiel klopať na dvere a ja som akurát otvorila, čiže mi zaklopal na čelo. Pošúchala som si čelo a začala sa smiať. „ Prepáč mi, to som nechcel." Smial sa tiež. „ V pohode." Usmiala som sa. Zatvorila som za sebou dvere a vyrazili sme. „Kam pôjdeme??" opýtala som sa. „Uvidíš." Žiarivo sa usmial. „Je to trošku ďalej, ale je tam pekne." „Oo tak to som zvedavá." Usmiala som sa. „Dáš to prosím do tašky ??" Ukázal deku ktorú držal v ruke. Prikývla som a dala ju tam.

-Taehyung-

Prišli sme do parku. Sem chodievalo málo ľudí, pretože bol v odľahlejšej časti. „ Je tu pekne." Rozhliadala sa Sam. „Koľko sme sem išli?" Pozrela sa na mňa. „Skoro hodinu." Pozeral som na displej telefónu. „Dáš mi tu deku prosím ťa ??" načiahol som sa po ňu. Prikývla a podala mi ju. Zobral som ju a rozprestrel na trávu. Sadol som si na ňu. Sam sa na mňa pozerala. Potľapkal som na miesto vedľa mňa. Usmiala sa a sadla si vedľa mňa. „Čo ideme robiť ? Sedieť a užívať si prítomnosť jeden druhého?" zasmiala sa. „Presne to." Odpovedal som a usmial sa. „Super" Pomrvila sa na mieste. Nastalo hrobové ticho. Pozreli sme sa na seba a vybuchli do smiechu. „Prečo je to medzi nami také divné?" opýtal som sa. Sam sa zhlboka nadýchla. „Neviem" odpovedala. Pošúchala si ruky. „ Je ti zima??" Opýtal som sa. „Trošku, ale to nevadí." Usmiala sa. Mala na sebe iba svetrík. „Myslela som že bude teplejšie, ale tak asi som zle myslela." Potiahla si rukávy až ku dlaniam. Ja som bol dosť naobliekaný, mal som na sebe koženku a ešte aj mikinu. Dal som si dole koženku, naklonil sa ku Sam a prevesil jej ju cez plecia. Prekvapene sa na mňa pozrela, ja som sa iba usmial. „ Nebude ti zima?" Chcela si ju dať dolu. „Nie nebude, veď vidíš aký som naobliekaný." Obliekla si ju. „ Úplne sa v nej strácaš." Zasmial som sa. „ Ale si v nej zlatučká." Napravil som jej ju. Pozrela sa na mňa. „ Ďakujem" Krásne sa usmiala. Prameň vlasov jej padol do očí, tak som jej ho zastrčil za ucho. Celý čas som jej pozeral do očí. Mal som strašnú chuť ju pobozkať, dotýkať sa jej, ale nevedel som ako na to zareaguje. Je pravda, že spolu chodíme, ale to ešte neznamená, že cíti to isté aj ona ku mne, predsa len začala so mnou chodiť kvôli tomu aby Jimin žiarlil. „ Stalo sa niečo ??" Opýtala sa. „ Nie, nič..." Stiahol som svoju ruku naspäť. Sam začal zvoniť telefón. „Mami?" „Áno už pôjdem, neboj sa." Zložila. „ Tae ja už budem musieť isť." „Dobre" Postavil som sa a pomohol vstať Sam. Deku som vyprášil a zložil, podal som ju Sam a tá ju schovala do kabelky. Išiel som ju odprevadiť domov, trvalo nám to dosť dlho. Keď sme došli pred jej dom, tak už bola dávno tma. „Ďakujem" Otočila sa tak prudko, že mi prešla vlasmi po tvári. „ Za čo?" pozrel som sa na ňu zmetene. „ Za všetko." Usmiala sa a podala mi koženku a deku. „ Nemáš zač." Usmiala sa a objala ma. Nečakal som to, ostal som stáť ako prikovaný, ale spamätal som sa a pevne si ju privinul k sebe. „Pekne voniaš....." Zamumlala mi do ramena. „ Č-čo ?" Zasmial som sa. „Ale nič" Odtiahla sa odo mňa a usmiala sa. „ Dobrú noc." Pristúpil som o krok bližšie a pobozkal ju na čelo.