|Christine's pov|
Ranné slnečné lúče dopadali na jeho tvár, vyzeralo to tak magicky. Zobudila som sa v jeho objatí. Netuším koľko je hodín a netuším ani kde sme, ale na tom mi teraz vôbec nezáleží.
,,Nepozeraj sa tak na mňa. Nedá sa mi potom spať. " ozval sa zrazu jeho ospalý hlas.
Zobral jeden prameň mojich vlasov a začal si ho obmotávať okolo prstu.
Ležať tu v jeho objatí je tak upokojujúce. Cítim sa v bezpečí. Moje srdce najprv prestalo biť, keď som zistila, že je tak blízko vedľa mňa. To ako sa hrá s mojimi vlasmi a bozkáva ma na čelo, ma núti usmievať sa priamo zo srdca. Z pohľadu do jeho oči vidím, ako veľmi sa o mňa zaujíma. Želám si aby som mohla zostať v bezpečí jeho rúk navždy. Navždy. A zabudnúť na problémy a starosti okolitého sveta. Našla som si vlastný svet, ten druhý ma už nezaujíma. On je môj, on je môj svet...a jeho oči sú moja nočná obloha.
BINABASA MO ANG
Are you scared of me ?
Short Story"Teraz po prvý raz v mojom živote viem, že domov nie je dom a domov tiež nieje budova. Viem, že domov je telo s jazvami a myšlienkami. Viem, že domov je kostra s hrudným košom a srdcom za ním. Viem, že domov má dve okná do duše a nos medzi nimi. Vi...
