Kto zachránil koho?

11.časť

Harry:

Nemôžem ho vystáť. Blbý gay. Načo tu vôbec je?  

Vrátil som sa za chalanmi, ktorí už boli potichu, lebo zrejme došli všetky nápady o ktorých by sme mohli diskutovať.

"Tak?" nazdvihol Niall obočie a všetci sa na mňa pozreli.

"Nič. Teda ak nechcete spievať Spice Girls." povedal som a všetci sa začali smiať. Aspoň, že im to príde vtipné.

"A Harry bude pani Beckhamová, tá tiež moc nespieva." povedal Zayn a zase sa začali smiať.  Škoda, že som to nepochopil.

"Čo?"

"No veď Viki.....ako Victoria Beckham.....chápeš, ona bola tiež v Spice Girls a moc nespievala. No akurát sme sa o tom rozprávali, keď si bol s Elli u Jimmyho v show, tak nám to prišlo trochu vtipné..." vysvetlil Niall, ale nedokončil lebo sa začal smiať a pozrel sa na ostatních, ktorí boli celí červení. Niečo mi tu uniká....

"Úplne jak ona!" vykríkol Louis, ktorý to už nevydržal a všetci vybuchli smiechom. A ja som bol stále nasranejší a nasranejší. Nielen, že sa na mňa zabávala Elli s tým gayom, ešte aj chalani ma tu budú porovnávať s Victoriou Beckham. Super.

"Vidíš tú sánku? .....Presne! A kebyže si Viki 2 týždne nevytrháva obočie, vyzerali by úplne rovnako!" rozprávali sa medzi sebou a úplne ignorovali, že stojím meter od nich. Môžem už osrať dnes.

Otočil som sa na päte a zamieril k dverám. Zobral som si slnečné okuliare, keďže tu stále vládne leto a vyletel som z dverí čo najrýchlejšie som mohol. 

Smeroval som k výťahom a našťastie zrovna vystupovala nejaká pani, tak som sa hneď narval do výťahu a stlačil prízemie. Už sa zatvárali dvere, až pokiaľ do nich niekto nestrčil nohu a nezačali sa znova otvárať. 

"Kľúče." zaspieval Louis a narval sa za mňou.

"Čo tu robíš?" opýtal som sa a na mojej tvári bol stále nepriateľský výraz. Naozaj nemám chuť počúvať jeho provokáciu.

"Niekto tu má zlý deň...." pokrútil hlavou. "Doniesol som ti kľúče a idem s tebou."

"Ani nevieš kam idem."

"Koho to zaujíma." povedal a ja som iba vydýchol. Teraz ho už poznám dosť dobre nato, aby som vedel, že sa ho len tak nezbavím.

Keď sme sa dostali von, hneď som zamieril k Tommymu do sirotinca. To je jediné miesto, kde môže byť trochu kľudu.

Celou cestou som nič nepovedal a Louis zrejme pochopil, že bude lepšie, ak nebude nič hovoriť a tak iba kráčal vedľa mňa. 

No keď sme prešli bránou sirotinca, všimol som si ten začudovaný výraz na jeho tvári. Povedal, že mu je jedno kam idem, tak mu nemienim odpovedať na žiadne otázky.

Vošli sme dovnútra a ja som rovno zamieril k izbe malého diabl.... K Tommyho izbe.

"Ahoj." povedal som hneď ako som vošiel do jeho izby. Samozrejme sedel za stolom a niečo písal.

Hneď zavrel zošit, ktorý mal pred sebou a otočil sa.

"Ah.." začal, no prestal v momente, keď sa vo dverách objavil Louis.

"Dieťa? Ty máš dieťa? Ako sa to volá?" Louis vypúlil oči, hneď ako zbadal Tommyho. Ako sa to volá....oh, je to proste Louis.

"Louis, toto je Tommy. Veľmi zhovorčivé, milé, láskavé, malé dieťa. Určite si ho zamiluješ." povedal som a uškrnul sa. Tommy na mňa hodil vražedný pohľad.