Vraj „zlé" dievča

6.

Moja bolesť ustupovala...
A takmer zmizla...
Pri Romee je všetko iné...
Nie je to taká obyčajná kamarátka...je úžasná.

„Sophie?”...neisto sa spýtala
„Áno...“ odpovedala som rýchlo bez žiadnych emócií...

„Môžem sa ťa niečo spýtať...?“...v očiach mala strach
„Čo?“...zaujímala ma jej otázka
„Prečo si taká... taká stále v čiernom...v tvojich očiach sú len slzy...“...
„Zomrela mi KAMARÁTKA“...
„Ja viem...ale toto ti ju nevráti“ z jej hlasu bol  počuť strach z mojej reakcie...
Začala som plakať...(zase)...
„Áno ja viem...ale nie je to také ľahké snažím sa...ale nejde to“
Romee ma objala a povedala :„Ja ti pomôžem“
V jej náručí som zase cítila lásku...a vedela som že v tom niesom sama...

Po pár dňoch som sa zmenila...na takú na akú som sa nevedela zmeniť pri Chloé...

Romee mi dala “Druhý dych”...
Možno je to takto lepšie...

Nie to že je Chloé preč...
Ale to že som našla Romee že som taká aká som nikdy nebola...

A ľudia ma berú... inak... už niesom tá ktorá zabíja ľudí pohľadom...

Rozhodla som sa na všetko zabudnúť začať od začiatku...

Nie na Chloé aj keď som našla Romee aj tak bola a je ona tá prvá... každý jeden deň chodím za ňou... rozprávam sa s ňou..
A tam si hovorím

Kde je Noah Teraz...?!

Nikdo z ľudí za ktorých má vymenila jej neboli ani na pohrebe...

Keby to tak mohla vidieť koľko mala pravých kamarátov...
A pritom...mňa odjebala a iba ja...JA som tu každý deň...