She is not afraid

4. časť

Dont hate me!! Sorry, že som včera nepridala časť ale učím sa na prímačky, na absolventské skúšky a všetko sa mi nejako sype na hlavu.....enjoy :)

Zobudila som sa so strašnou bolesťou hlavy. Poobzerala som sa okolo. Nepoznala som to tu. Kde v pekle som? Ležala som na veľkej posteli, oproti ktorej bolo veľké okno. Napravo od postele bol písací stôl a naľavo šatník. Začula som klopanie na dvere. Niekto vošiel. Otočila som sa a zbadala som vyškereného Louisa, ktorý niesol pohár a nejaké tabletky.

„Dobré ráno, Šípková Ruženka.“ ja som sa len znova zvalila do mäkkých perín, na čo sa on zasmial. Tu máš. Vypi to, bude ti lepšie. Podal mi pohár s tabletkou. Vďačne som sa naňho usmiala a zapila tabletku.

„Kde som vlastne?“ spýtala som sa s neistotou.

„U mňa doma. Včera si bola v dosť zlom stave, čiže som ťa radšej nechal prespať tu.“

Kurva. Veľmi dobre viem, že keď som opitá, robím dosť veľké blbosti. Ako napríklad minule, keď som sa šla o tretej ráno náha okúpať do fontány a skončila v base....

„Mmm...aa..uhhm..“ snažila som sa nájsť správne slová, „my dvaja sme spolu niečo mali?“ pozrela som sa na neho, no on sa iba rozosmial a pokrútil hlavou.

„Nie. Keď si opitá si vlastne strašne zlatá. Ale mal som čo robiť, aby k niečomu nedošlo.“ žmurkol na mňa.

„Mohol by si ma prosím ťa odviesť domov? Potrebujem sa poriadne vyspať.“

„Jasné. Dopi to a odveziem ťa“ povedal a vyšiel z izby.

Sedela som s Louisom v jeho malom, športovom Audi, keď v tom som si niečo uvedomila.

„Odkiaľ máš vlastne moje číslo? A odkiaľ vieš, kde bývam?“

Neodpovedal. Len sa usmial a zastavil pred mojím domom. Vzdychla som a vystúpila som. Počula som buchnutie dverí a Louiho kroky. Zastala som pred vchodovými dverami. Otočila som sa a nado mnou sa týčila jeho vysoká postava. Naklonil sa ku mne a chcel ma pobozkať na ústa, ale ja som otočila hlavou, takže jeho pery pristáli na mojom líci. Jemne sa uchechtol.

„Vidíme sa v pondelok.“ zašepkal mi do ucha a ešte raz ma pobozkal na líce. Otočil sa, nastúpil do auta, naštartoval a odišiel. Zahryzla som si do spodnej pery a otvorila si dvere.

„Som domáá!“ zakričala som. Presne ako som si myslela. Mama ešte nebola doma. Som zvedavá, kedy konečne spoznám toho jej klienta. Prešla som hneď do kúpeľne. Bože. Vyzerala som príšerne. Keď hovorím príšerne, tak myslím ešte horšie. Vlasy mi lietali na všetky strany. Maskaru som mala rozmazanú a rúž takisto. Odmaľovala som sa a šla sa osprchovať. Bolesť hlavy už trošku klesla, no stále som bola príšerne unavená. Dala som si voľné tepláky a čierne tielko a ľahla si do postele. Zo spánku ma vyrušilo hlasné zapípanie môjho mobilu, ktoré signalizovalo správu. Natiahla som sa na nočný stolík, kam som si odložila kabelku a vyhrabala som z nej moj najnovší iPhone. Odblokovala som ho a klikla na správu.   

„Ďakujem za včerajšiu noc. Harry xx“

KURVA.

Čo?! Aká noc?! Začo ďakuje? Bože..musím zavolať Louisovi a zistiť, čo sa na tej párty vlastne stalo. Vytočila som jeho číslo a čakala som, kým zdvihne.

„Marissa? Ahoj!“ povedal prekvapeným hlasom „čo sa stalo?“

„Ahoj Louis,“ pozdravila som „aale...nič také, len...môžme sa stretnúť?