She is not afraid

5.časť

taaakže...sorry, že to tak dlho trvalo ale fakt máme toho teraz veľa...ak sa vám páči tento príbeh, tak by sa Vám možno mohol páčiť aj môj nový. Dám Vám sem link......http://www.wattpad.com/44044856-cellmate-harry-styles-fanfic?d=ud.....prosím, veľmi pekne prosím pozrite si to...*psí pohľad* :)...a nezabudnite mi napísať, že či má cenu písať to aj ďalej :)...tu máte novú časť

"Och to nie. Práveže si bola naozaj zlatá." povedal milo Loui a mňa to z neznámeho dôvodu potešilo i keď som v myšlienkach znova a znova blúdila vo včerajšej ničia snažila si aspoň trochu utriediť myšlienky. "Hm.. keď si sa už spýtala všetko čo si chcela, nezájdeme na kávu?" nadhodil napokon a ja som s natešením úsmevom prikývla pretože som po včerajšku tu kávu naozaj potrebovala.

 V útulnej kaviarni len 10 minút od môjho domu pešky sme sa s Louim stihli porozprávať naozaj snáď o všetkom a ja som zistila že Loui má tri mladšie sestry a jeho rodičia sú rozvedený a že na túto školu prišiel len kvôli futbalu keďže naša škola má jeden z najlepších tímov v štátoch.  Keď som okom zazrela von strhla som sa pretože som zistila že je vonku už tma a ja som pri príjemnom rozprávaní s Louisom úplne zabudla na čas. Rýchlo som si vybrala z kabelky mobil a zistila som že už prešli takmer tri a pol hodiny a ja som si to vôbec neuvedomila.

 "Och prepáč Loui ale budem musieť ísť. Nejak som totiž to zabudla na čas." V rýchlosti som hovorila pri obliekaní sa. On sa len jemno zasmial a gentlemansky sa spýtal či ma odvezie. Ja som s radosťou prikývla a bola za to vďačná lebo som už mala naozaj naponáhlo.  Loui mi zastavil pred domom a pozrel.na mňa tými jeho krásnymi modrými očami plnými jemnosti.

 "Hm tak ahoj v škole." Povedala som keď som zistila že tu panuje ticho a chystala sa otvoriť dvere na aute. Keď v tom mi Loui jemno chytil ruku.

"Dnes bolo fajn. Dúfam že to niekedy zopakujeme." Povedal a ja som sa naňho usmiala

"Och samozrejme. Budem veľmi rada." Neodpovedala som.mu na nepriamy otázku či sa páčilo aj mne pretože som si naozaj nechcela s nikým začínať a už vôbec nie po včerajšku ktorý som ešte nemala vyriešený a naozaj som to potrebovala vyriešiť i keď v niekde v hĺbke seba viem že sa mi to páčilo. Keď som vstúpila do domu zacítila som príjemnú vôňu najlepších keksíkov od mojej mami a ja som sa prihlúplo usmiala a v ústach sa mi už zbiehali slinky. "Ahooj Mari" oslovila má mama prezývkou ktorou má volá iba ona.

"Ahoj mami" odzdravil som ju a pribehla som k zaprasenému pultu v strede našej kuchyni a drzo som si zobrala keks. "Kde si bola zlatíčko? Od včera som tá nevidela." Povedala mi laskyplným hláskom.

 „Bola som Louisom" odpovedala som po pravde.

"Ej nejaký nový kamarát?" Spýtala sa hravo.

"Hej v podstate je to naozaj veľmi fajn človek. A inak to by som sa tá mohla aj ja spýtať na tých nových kamarátov. Ako bolo včera s tým klientom? Večer si neprišla." Spýtala som sa a nedočkavo čakala na odpoveď. Mama sa zatvárila že nevie o čom to ja hovorím no jemne sa pri tom začervenala a vyzerala akoby sa zasnívala.

"Bolo naozaj fajn.. len to bolo veľmi ďaleko a ja som už nechcela v noci cestovať tak som ostala v hoteli." Povedala a pozerala sa všade inde len nie na mňa a ja som pri tomto už vedela že mi klame no nechcel som to teraz viac rozmazávať.

"Tak dobre." Povedala som len tak do priestoru a otočila som sa na odchod aj s pár sušienkami v rukách.

my vieme...trošku krátka...:D nezabudnite nám prosím nechať komentík a napísať v ňom, ako by to možno malo pokračovať, čo by sme mali zmeniť, alebo aký z toho máte celkový pocit :)

Bibuš&Džen_xx