Keď ma uvidel objal ma.
Opätovala som mu to.
Vraj ho otec vyhodil z domu na ulicu.
Mal len ruksak a v ňom niekoľko vecí, ktoré si stihol za minútu zbaliť.
Nechcela som stáť na daždi tak som ho znova pozvala k sebe.
Nové rany mu "zdobili" tvár.
Je mi ho ľúto.
Keby sa to nedialo práve jemu.
Prečo tí najlepší ľudia najviac trpia?
Ponúkla som mu bývanie.
Váhal.
No potom povedal že zostane.
Objala som ho.
Mám v byte 2 spálne, 1 je moja, 2. je otcova a jednu mám pre niekoho kto by bol ochotný so mnou bývať.
Zaviedla som tam Petra.
„Ďakujem Maya."
Znova ten úsmev.
Má nádherný úsmev.
Objala som ho, popriala mu dobrú noc.
Bol celý premrznutý.
Neviem ako dlho tam stál no dúfam, že neochoreje.
Ahoj. Som tu znova s Mayiným pohľadom (Skloňovanie mi neide prepáčte ak je tam chyba). Od dnes sú z nich viac ako len kamaráti čo sa spoznali na lavičke v parku. Sú spolubývajúci. Čo si myslíte? Vydržia spolu bývať? Pretože Maya je iné číslo. No to sa dozviete neskôr.
Ak sa vám nová časť páčila zanechajte vote.
no_blue_blood
YOU ARE READING
Samotár
Short StoryNebudem sem písať žiadne bájky alebo návnady na príbeh. Proste začni čítať a uvidíš, či sa ti to páči alebo nie. Nebudem sem písať žiadne spoilery. Všetko sa dozvieš v knihe. Toľké trocha času snáď obetuješ aby si si prečítal/a nejaké časti a zhodno...
