Samotár

17.

„Bránil som sa. No on tam nebol sám. Boli tam aj jeho kamaráti. Len som si chcel vziať veci ale jemu to očividne vadilo. Najprv mi dal facku ktorú som mu vrátil. Ešte som ho udrel párkrát päsťami no potom ma jeho "kamaráti" chytili a ja som sa už viac nemohol brániť. Búšil do mňa ako do vreca a nadával mi. Potom ma tí chlapi pustili a ja som padol na zem. Kopal do mňa ako do prašivého psa ale ja som už nevládal. Keby ho jeden z chlapov nestopol asi by ma zabil. Potom ma vyhodili neďaleko domu s tým aby som sa už nikdy nevracal. Snažil som sa kráčať no nemal som na to silu. Na rohu ulice som padol a nevládal nič robiť. Potom šlo okolo to dievčatko ktoré ťa sem zaviedlo. Prepáč princezná"plakal.

Jemne som ho objala.

Vyšetrila som mu rany, obviazala rebrá a odprevadila do postele.

Tentokrát mal veľké šťastie, pretože rebrá nemal zlomené len narazené.

Popriala dobrú noc a pobrala sa do svojej izby.

Ležala som na posteli dosť dlho.

Nemôžem spať.

Stále nad ním rozmýšľam.

Prečo tam šiel?

Veď som mu povedala, že môže nosiť otcove veci.

Prečo s ním nikto nešiel?

Aha. Mňa nechcel vystaviť nebezpečenstvu a nikoho nemá.

Prečo ma nazval princeznou?

Na toto odpoveď nepoznám.

Má ma rád?

Alebo je to len preto, že som mu pomohla?

Bolo už veľa hodín. 

Niečo po pol noci. 

Začula som plač. 

Znova Peter.

Šla som k nemu do izby.

„Nemôžeš spať?" spýtala som sa.

„Len rozmýšľam"odvetil a zotrel si slzy.

„Čo je dôvodom tvojich slz?"

„Nie čo ale kto" odvetil a sklopil zrak.

„Tak kto?"musela som poznať odpoveď.

„Nechaj to tak Maya."

Už som bola Maya. Nie princezná. Len Maya.

„Dobrú noc Peter." Nečakala som na odpoveď a vrátila sa do izby.

Keďže nemôžem zaspať a prehadzovanie na posteli ma nebaví, vyrazila som niekam do baru.

Zábava už bola v plnom prúde.

Nevadí, že nemám priateľov.

Tu si nejakých nájdem, alebo sa zabavím sama.

Za barom robil celkom pekný chlapec.

Mohol mať tak 17.

Objednala som si to najsilnejšie čo mali.

Ani neviem prečo.

Po nejakom 5. alebo aj 10.kole som to už ani nepočítala.

Chcela som ísť na wc no hneď ako som sa postavila spadla som.

Dvihli ma silné ruky.

Smiala som sa.

Niečo mi zašepkal do ucha a už ma ťahal na záchody.

Nebránila som sa.

Ani som nemohla, veď bol 100x taký silný ako ja.

A alkohol v mojej krvi robil svoje.

Tak som sa len nechala niesť.

Hodil ma na zem a vyhnal všetkých z miestnosti.

Teda ak sa dá toaleta nazvať miestnosť.

Nahodil psycho výraz a ja som sa začala báť.

Akoby zo mňa ten alkohol náhle vyprchal.

Hneď, ako sa ku mne začal približovať som pochopila čo chce urobiť.

Skvelé Black, že si to pochopila až teraz.

Už bol pri mne.

Roztrhol mi blúzku a oči sa mu rozžiarili akoby videl autíčko, po ktorom vždy túžil.

Škoda, že sa tak na mňa nepozrie žiaden chlapec, keď je triezvy.

Priblížil sa ku mne, a na krku som zacítila jeho horúci dych.

Rozplakala som sa.

Môj krk začal obsypávať nechutnými mokrými bozkami a ja som stále len plakala.

Potom ma niečo napadlo.

Hneď ako sa odlepil kopla som doňho.

Bol opitý takže ho to trocha viac vzalo dozadu a ja som sa celá uplakaná odplazila do kabínky, kde som sa zamkla.

Z kabelky som vytiahla mobil a zavolala som do bytu na pevnú linku.

Zvonilo to dlhšie ako som čakala a ten chlap sa už postavil zo zeme a spamätal sa.

Konečne to zdvihol.

„Peter potrebujem pomoc!"plakala som do mobilu.

„Maya? Kde do pekla si?! Vieš koľko je hodín?!" To ako vážne? Jeho zaujíma čas?

„Peter. On..on ma chcel znásilniť!" už som revala ako malé decko.

Na dvere kabínky začal silne trieskať ten chlap a ja som sa zľakla.

„Kto? Maya okamžite mi povedz kde si!"

„Bar neďaleko bytu. Taký starý. Na dámskych toaletách! Prosím pomôž mi." Zložil.

Snáď príde čím skôr.

Búchanie na dvere stále pokračovalo a bolo intenzívnejšie.

Zrazu vykopol dvere.

Trafili ma a veľmi to bolelo.

Ťahal ma za vlasy von z kabínky a zbil ma.

Kopal do mňa.

Keď to chcel zopakovať niekto vtrhol do WC ale to som už nevnímala.

Okolo mňa bola len tma.