4. kapitola

162 10 0
                                    

Annie sedela vo svojej komnate a čítala si pri krbe. Niekto zaklopal a otvorili sa dvere. Ona sa usmiala. ,,Môžem?" Bol to Lukas. Annie prikývla a odložila knižku. ,,Otec povedal, že ak budeš chcieť, môžme ísť spolu zajazdiť si na koňoch a ty tu môžeš ostať spať." ,,Tak ideme na kone, nie?" Annie zvýskla. Na dnes už mala voľno, takže mohla ísť. Krajčírky tu boli po raňajkách. Utekala za záves prezliecť sa. Bola rada, že jej otec povolil mať nohavice na koňa. Prezliekla sa. ,,Ideme?" Lukas prikývol a nevedel z nej spustiť oči. Nohavice jej obopínali jej dlhé nohy a voľná košeľa ju robila príťažlivou. Tmavé hnedé vlasy voľne padajúce na chrbát. Vyšli z jej izby a v stajni si vzali kone. Osedlali si ich a vyrazili po pozemkoch paláca. Zastavili sa pri jazierku. Zosadli a posadili sa na trávu. ,,Annie, môžem ti dať jeden darček skôr?" Annie prikývla. Lukas sa k nej nakláňal a pobozkal ju. Odtiahol sa a spýtavo pozrel na Annie. Na jej tvári žiaril úsmev. ,,Ľúbim ťa, Annie." Ona znovu spojila ich pery a do bozku vložila všetky svoje pocity. Lukas nemohol byť šťastnejší.

I have no ideaTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang