Plný kostol. Kňaz odrieka manželskú prísahu a pán Ardézie prisahá lásku a vernosť pestúnke svojej dcéry. Nakoniec všetci tlieskajú a novomanželia spečatia svoju lásku bozkom.
Sieň plná hostí. Každý má odkontrolovanú pozvánku. Až na dvoch ľudí. Tých zatkli pri vchode a čakajú na pánov príchod. Obaja majú putá.
Pán prichádza. Keď uvidí spútaných ľudí, chce ich prepustiť. Stráž však dodáva: ,,To je vaša dcéra Annie s manželom Thomasom. A tu sú ich pozvánky." Pán prezrie pozvánky. ,,Odkiaľ ich máte?" ,,Priniesol ich posol." Vyrovnaným hlasom odpovedá dcéra. ,,Prepáč, muž môj, ale ja som Annie poslala pozvánky. Chcela som ju mať pri sebe v dnešný deň. A je načase, aby ste sa uzmierili." Pán pozerá neveriacky na Anastasiu. Táto žena ho udivuje. ,,Pustite ich. Na dnes ste obišli bez trestu. Poďakujte sa Anastasii." Už chcel odísť.
,,Otec?" Rečie Annie. ,,Už nie som tvoj otec." ,,Len som chcela, aby moje dieťa malo svojho starého otca." Tieti slová ho priklincujú k zemi.
Ostatní hostia len mlčky pozorujú. Dokonca aj posol oznamujúci zlé správy.
Otec sa pomaly otočil a pozrel na dcéru. Akoby mu niekto vyčistil myseľ. ,,Vitajte doma, deti moje!" A objal ich. Thomasa privítal ako zaťa a Annie opäť prijal do dedičstva.
Vtom ale pristúpil posol.
YOU ARE READING
I have no idea
Historical FictionAnnie, dcéra pána Ardézie, je zasnúbená s Lukasom. Lukasa miluje a on ju tiež. Aspoň to vyzerá tak na prvý pohľad. Na jednom z plesov spozná svoju najlepšiu kamarátku Alex. A s Alex vstúpi do Anninho života ON. Alexin bratranec Thomas. Jeho príchod...
