Nikdy sme sa nemali stretnúť.

Piatok

Práve sedím na poslednej piatkovej hodine v škole a snažím sa počúvať odborný výklad profesora biológie, keď mi odrazu vo vrecku mojich riflí zavibruje telefón ako signál novej správy. Nenápadne ho odtiaľ vyberiem, aby si ma profesor nevšimol. Opatrne ho  položím na lavicu  pred peračník, šikovne ho odblokujem a prečítam si správu od Miša. 

DJ Mišiak 

Ahoj, prosím kúpila by si cestou ku mne ešte 2 balíky pukancov a colu ? Ja som na to úplne zabudol :(. Na večeru som vymyslel špecialitu šéfkuchára :D. 

Ja 

Jasnačka, o 19.00 som pri tebe. Dúfam, že váš dom ešte stojí.

DJ Mišiak 

Som rád :D. A dom, samozrejme, stojí. :D 

Crrr, crrr, nečakane začne zvoniť školský zvonček a mne od ľaku vypadol telefón z rúk. Našťastie to v hluku stoličiek nikto nepočul. Profesor nás však naďalej odmietal pustiť z hodiny. "Čo nechápe, že je už piatok ?" hučí vedľa mňa Kate. Chápavo sa na ňu usmejem a zrakom sa vrátim k profesorovi. "Mládež a nezabudnite na projekt o ľudskom tele. Odovzdáte mi ho ešte pred vianočnými prázdninami na poslednej hodine. Žiadne výhovorky rešpektovať nebudem. Času máte až až. Len ho treba správne využívať, všakže ?" Triedou sa ozve zborové zahundranie a ja nie som výnimkou. " Môžete sa zba-" profesor to ešte ani nedopovie a aj tak už každý vyskakuje zo stoličiek. Rýchlo si nahádžem veci do batohu. "Akú si si vytiahla tému ?" zvedavo sa ma opýta Kate, zatiaľ čo spolu kráčame sa autobusovú zastávku. Dúfam, že náš bus ešte stihneme, keďže nás učiteľ značne zdržal. "No to hádaj, z tej jeho ťahacej misky som si vytiahla téme zuby. Chápem,  pre niekoho to je úžasná téma, no pre mňa ? Veď veľmi dobre poznáš môj postoj k prírodným vedám. Nepáčila by sa mi žiadna z tém, ktorú by som si vytiahla. " hovorím rozhorčene. "Ak budeš potrebovať pomoc, rada ti pomôžem." "Vďaka, inak ty máš akú tému ?" spýtavo sa na ňu pozriem. "Ja som si vytiahla obehovú sústavu. Nie je to super ? " spýtavo sa na ňu pozriem. "Áno, prepáč, zabudla som, že vedľa mňa kráča budúca lekárka." "Ale no tak." povzdychne si. Z tašky vyťahujem svoje červeno-zelené rukavice. Predsa len decembrové počasie nevie čo so sebou. Zvyšok cesty počúvam o jej plánoch na vianočné prázdniny ale čo ma prekvapilo najviac po 4 rokoch nášho priateľstva som sa dozvedela, že má staršieho brata. Nikdy ho nespomínala. Je to zvláštny pocit, že som o tom nevedela. Vraj študuje v Austrálii, kde momentálne prerušil štúdium. Potom sa tam chce vrátiť. "Tak sa maj." vytrhnem ju zo zamyslenia, keď vystupujem na svojej zastávke.  "Čauko, dnes pôjdem busom ? Nevadí ?" Býva o jednu zastávku neďaleko tej mojej a väčšinou vystúpi a dôjde si to pešo. Za tú chvíľu niekedy dokážeme prebrať neskutočne veľa vecí. "Jasné, že nie. Pekný víkend !"

Keď prídem domov zistím, že doma ešte nikto nie je. Čo je zvláštne, keďže piatky býva Adam, môj brat, doma skôr než ja. Skontrolujem čas na displeji telefónu, ktorý ukazuje, že je 15.15. Rozhodnem sa to neriešiť, vôjdem do kuchyne, kde zas nájdem odkaz od maminy, že musela ísť na nejakú pracovnú cestu na celý víkend. A ocino má zase nejaké dôležité rokovanie, takže bude dlho preč. Vzala som si z chlaničky jogurt a šla do svojej izby. Tam som hodila tašku do kúta a šla si dať rýchlu sprchu. 

Po sprche som sa rozhodla odmaľovať a následne namaľovať. Stála som pred zrkadlom, keď tam zrazu niekto vtrhol. Od ľaku som vykríkla, a keď som zistila, že toho chlapa nepoznám vykríkla som ešte viac.