Nikdy sme sa nemali stretnúť.

Vypadni preč !

"Načo máš, prosím ťa tú cestovnú tašku veď tu budeš len jeden deň aj pár hodín." "Héj, veď tu mám len tie najzákladnejšie veci." snažím sa obrániť. "Ženy." vzdychne si. "Chlapi." oplatím mu to na čo sa zasmeje. Veľmi dobre vie, že som tak trochu feministka. 

Vošli sme do moderne zariadenej kuchyne. Na stole už boli pripravené dva taniere s tálkami. "Jééj, moje obľúbené," zaradujem sa: " tie som nemala ani nepamätám." "Vedel som, že sa potešíš a to ešte nie je všetko." Tajnostkársky sa usmeje a odsunie mi stoličku ako správny gentleman. "Neuveríš, koho som dnes stretol..." začal a pozrel sa na mňa smejúcimi očami. 

Zrazu za sebou začujem smiech. Keď sa otočím zbadám za sebou svoju stratenú sesternicu Nelu. "Áááá" jačím od radosti a utekám ju objať. "Čo tu ty robíš ? Ako to, že nie si v New Yorku ? "

"Ahój,"obímame sa a Mišo sa na nás zadíva. "Prišli sme na sviatky. Malo to byť prekvapko." smeje sa. "Ale už, keď som stretla tuto Miša napadlo mi, že by bolo pekné zaspomínať si na detské časy. Prišla si aj Kubom, Lenkou   a Maťom ?" spýtam sa nadšene. "Nie, Maťo neprišiel. Iba rodičia a ja."

"Vieš, že keď sa Maťo nezhodne s otcom robí všetko preto, aby ho naštval ešte viac. Otec tentoraz kapituloval a už vyše 3 mesiacov sa spolu nebavia. Žiaľ, už som sa kvôli tomu pochytila s oboma aj ja, keď som sa ich snažila uzmieriť." povedala smutne. "Idete už jesť ? Som hladný. " preruší nás Mišo. Na stole pribudol aj tretí tanier pre Nelu. "Tak hovor ako sa žije v New Yorku ? " pýtal sa Mišo.

Odkedy Nela odišla do New Yorku nebola s Mišom v kontakte. Pred tým než odišla, čo bolo asi tak 3 roky dozadu spolu krátko chodili a ich vzťah stroskotal práve kvôli jej odchodu. Pamätám si, že vtedy bol z toho Mišo úplne zničený. Ich jediný kontakt bol prostredníctvom mailov, keďže si Mišo odmietal založiť facebook. Tvrdí, že je to úplná blbosť, na ktorú on čas nemá.

"Rovnako ako tu." smeje sa. "Inak, má úžasnú správu." povie nadšene. "Akú ? " zapojím sa do rozhovoru.  "Poviem vám to ale musíte mi sľúbiť, že to nepoviete nikomu. A už vôbec nie mojim rodičom." prísne sa pozrie na nás oboch.

"Ty si tehotná ?!" vykríkne Mišo, na čo následne Nele zabehne minerálne. "Si normály, Murák ? Ako ti toto mohlo napadnúť ? Čo si o mne myslíš ? Už len to by mi tak teraz chýbalo." "Tak čo potom ?" pozriem na ňu zvedavo.

"Ja som to vyhrala." zajačí na celé mesto. A vraj my to nemáme nikomu povedať. Upriamime na ňu naše nechápavé pohľady. "Prečo na mňa pozeráte ako z inej galaxie ?" " Čo si vyhrala ? " opýta sa Mišo.

" Jáj, ahá asi pred 3 mesiacmi som bola na jednom modelingovom kastingu, no a včera mi volali, že som to vyhrala a koncom Januára idem na svoju prvú pracovnú cestu. No nie je to super ? " Úprimne ma teší, že sa Nele darí. Už od malička nehovorila o ničom inom, iba ako prerazí v svete modelingu. "Kedy to povieš rodičom ? " spýtam sa jej. "Si normálna ? Budem to tajiť tak dlho ako sa len bude dať. Veď vieš, že toto tak ľahko neprijmu. Vždy ma videli ako úspešnú právničku nie ako modelku. A okrem toho, keď im to poviem určite ma dajú vyhlásiť za nesvojprávnu. " zasmeje sa. Ten jej večný optimizmus jej závidím.

"Crrr, crrr. " odrazu zazvoní Mišovi mobil.  "Vidím, že tvoj vkus na vyzváňací tón telefónu sa nijako nezlepšil." skonštatuje Nela. Ten ju pre tentoraz ignoruje a uteká preč z kuchyne s mobilom pri uchu. A , samozrejme, nezabudne za sebou buchnúť dverami.  "Debil." zakričí za ním. 

" Nejdeme umyť tie taniere." "Môžme. A potom si pozrieme nejaký film. Inak, prosím naozaj to nehovor rodičom. Ja im to poviem sama, keď príde ten správny čas."

"Správny čas nepríde nikdy, Nel." úzkostne na mňa pozrie. " Dobre, dobre. Nič im nepoviem. Ale ak by sa o tom dozvedeli ja som o ničom nevedela. Jasné ? " "Ďakujem, budem ti posielať pohľadnice." zasmeje sa. "Takže ty budeš cestovať ? Myslela som, že tu ide len o nafotenie nejakej kampane." "Skôr kampaní.

Pôjdem tak, kde ma moja manažérka pošle." "Povedala si to aspoň Maťovi ?" "Nie, ten je mimo všetkého, keďže sa s otcom nebaví a mne povie ledva ahoj, aj keď som mu nič nespravila. Mala si vidieť, čo všetko lietalo po dome, keď v jeden večer oznámil otcovi, že on s nami na Slovensko nepôjde. Hotová Oscarová dráma." smeje sa, hoci vie že situácia začína byť vážna. "A s kým bude na Vianoce ?" "Maťo ? Vraj bude s jeho priateľkou Nataly. " "Poďme sa baviť o niečom inom. Rodinnej drámy mám už plné zuby." Hneď mi prebehne mráz po chrbte. "Tak tie mi ani nespomínaj !" vykríknem vydesene. "Robím o nich projekt na biolu. " Obe sa zasmejeme.

 "Hej, pamätáš si ako sme raz v noci  vystrašili Maťa s Mišom na podkroví u starkej cez letné prázdniny ? " "Ako by som mohla zabudnúť ?" spýtam sa. Keď sme boli malí zvykli sme tráviť všetok náš voľný čas u našej starkej. Dom má veľkú záhradu, na ktorej je nespočetne veľa druhov kvetov, ďalej tam starká má záhradný domček a veľa rôznych zákutí, ktoré sme ako deti objavovali. Vždy o štvrtej nám priniesla olovrant.

 "Presne, ako by sa na to dalo zabudnúť ? " z premýšľania my vytrhne Mišo. "Spôsobilo mi to doživotnú traumu z podkroví. Odvtedy som na žiadnom nebol." hundre. Vybuchneme do smiechu. "To vy ste sa hrali, že už ste veľkí nebojácni puberťiaci. Liezlo nám to na nervy, a tak sme vám dali príučku. Čiže je to vaša vina." Ohradí sa Nela. "Naša ?!" Mišo takmer vyskočí z kože. 

"Ideme si pozrieť nejaký film ? "  Navrhnem, keď vidím, že toto smeruje do veľkej hádky. a ako poznám týchto dvoch o takejto somarine by dokázali polemizovať, pokiaľ by sa jeden z nich nevzdal. A povedzme si úprimne to by tak skoro teda nebolo. "A aký ?" chytí sa môjho nápadu Mišo.  "Čo tak Rýchlo a zbesilo 7 ? " navrhne Nela.  " Môže byť." súhlasíme. Presunieme sa do priestrannej obývačky, kde už Mišo dáva USB do televízora a hľadá daný film. "Inak s kým si tak dlho telefonoval ? " spýta sa Nela. "S jedným klientom. " odpovie. "Jasné, myslíš, že som sprostá ? A čo od teba chcel v piatok večer ? Veď si je mohol pokojne pozvať tiež. " Mišo sa otočí od telky: "Akože koho ju ? " nechápe. " No predsa tvoju frajerku. " Mišo sa zatvári tak, ako keby mal práve chuť zhodiť ju z mosta. "Žiadnu nemám." prehovorí.  "Poďme si radšej pozrieť film." Zas a opäť som ich zachránila pred hádkou. Veľmi dobre viem, že Mišove city voči Nele úplne nevyhladli. 

Po asi 40 minútach ktosi zazvoní. Mišo  sa postaví a ide k dverám, film nechá bežať ďalej. "Ostaňte tu, prosím." povie nám pred tým než vyjde von z obývačky.  O chvíľu počujeme ako Mišo kričí.

"Vypadni odtiaľto, dnu ťa nepustí. Ako si sa opovážil sem vôbec prísť ?!" Keď to začujem, okamžite vyletím k vchodovým dverám. Tá vec s Adamom mi nedá pokoj, stále na to musím myslieť a teraz sa začal tak isto divne správať aj Mišo ? Má to niečo spoločné s Adamom ?

Tých dvoch poznám lepšie ako seba. A jediné čo teraz viem je, že sa obaja správajú divne. Veľmi divne.

Musím zistiť pravdu. A to som asi robiť nemala.

Have a nice day

emdaisy