Døn't Løve (JB)

1. Odlet

*z pohľadu nataly*

Ešte keď mamina žila, tak ma prihlásila na školu pre zlé deti, ako som ja. Dnes, som sa rozhodla tam ísť. Práve čakám na letisku. 

"Let číslo 105 do Toronta." práve oznámili môj let, čo znamená, že som si pobrala kufre a nasadla do lietadla.

"Ahoj kam letíš?" usmial sa na mňa dosť pohľadný chalan.

"Ahoj.. No ja ani poriadne neviem, proste na školu pre zlých žiakov. Niekde v Toronte." povedala som.

"Tam idem aj ja... Mimochodom volám sa Chris, teší ma." usmial sa na mňa a podal mi ruku.

"Som Nataly ale kamaráti ma volajú Lia." usmiala som sa zase ja.

"tak poď." chytil ma za ruku a viedol do lietadla.

"Koľko máš rokov?" moja zvedavosť mi nedala a musela som sa opýtať.

"Mám 19 a ty?"

"17." usmiala som sa. Sadli sme si do lietadla pri seba, však komu to vadí. Celú cestu sme sa rozprávali, je proste dokonalý. Keď sme pristáli, zobrali si veci z lietadla a boli na odchode to je školy, spolu s mapou, vypadla z neho otázka ktorú by som určite nečakala.

"Pozri, viem, že sa poznáme možno štyri hodiny ale... Nechceš byť moje dievča?" vyvalila som oči a nečakala som toto.. Je to uspechané ale... prečo nie. Či?

"Viem, že sa poznáme krátko ale súhlasím." usmiala som sa a objala ho. Ako darček som dostala sladkú pusu na pery. 

Zastavili sme pred tou školou. 

A ako to pokračovalo ďalej? Išli do tej školy alebo nie?