NEXT /POZASTAVENÉ/

~Druhá kapitola~

Z pohľadu LEX:

   Do môjho tela, ktoré pred pádom zachraňujú iba obrovské káble, napojené do môjho hlavného centra začína prúdiť energia. Tento pocit som zažila len raz. Keď ma pred desiatkami rokmi zapli. No potom ma aj hned vypli. Vraj som bola poškodená. Chybná. Cha! Bola to len pomsta. Za to, ako sa ku mne správali. No než som stihla niečo urobiť, do tela sa mi prestala vlievať energia. Zavreli ma do centra generátora vzduchu. Aj tak tam nikto nechodil už dlhé roky. Až doteraz. Dnes cítím ten istý pocit, ako na začiatku. Začiatku môjho konca. A ja sa teraz pýtam, kto zatiahol za tú páku?

    Okamžite všetko uzavriem. Nikto sa nedostane von. Všetci tu ostanú. Majú predsa pozvánky na moju pomstu, zasmejem sa. Môj kovový hlas sa ozýva po celej prázdnej miestnosti. Znie to až desivo pre nich. Ale kde sú všetci. Pozriem sa na kamery. Pri pohľade na prázdne chodby zanadávam. Kde sú!? Oni ušli?! Heh, aj tak sa budú musieť vrátiť... Ale ale ale, koho to tu máme? Usmejem sa pri pohľade na jednu pracovníčku, ako sa márne snaží schovať. Toto si vychutnám. Pomalými krokmi sa k nej približujem. Hrabe sa v nejakej skrinke. Nohou jej ju zabuchnem, až sa trhne. Trasľavo sa na mňa otočí. Po tvári sa mi rozleje úsmev. Ach, tak rada vidím, ako sa niekto bojí. Je to také upokojujúce pre mňa. Začne ustupovať.
,,Predo mnou sa nechováš," poviem upokojujúcim hlasom.
Keď už bola pri stene, divoko sa díva okolo seba. Je to také, zábavné. Skrčila sa a otočila sa mi chrbtom. Strachopud. No keď som si uvedomila, čo robí, bolo neskoro. Cez ventiláciu mi ušla.
,,Nie!" zakričím.

Kapitola by: DragonFly