NEXT /POZASTAVENÉ/

~ Ôsma kapitola ~

Z pohľadu náhodného pozorovateľa: 

 Julia sa pozviecha zo zeme. Dlaňou si stíska poranené líce. ,,Si v poriadku?" spýta sa jej Jen. Julia prikývne. Stále sa díva na tú vec, ktorá mala byť kedysi pýchou organizácie. ,,Môže to opäť prísť k sebe?" šepne Jen. Julia nepatrne prikývne: ,,Sponka musela upchať jednu vrtuľu. Je teda len otázkou času, kedy sa zlomí a opäť to začne fungovať."Jen prikývne na znak toho, že rozumie. Chvíľu tam obe ešte stáli. Odrazu Jen vezme z rohu miestnosti lano (žiadne sadomaso, dobre?) a začne ním robota obmotávať. Julia sa na ňu začudovane pozrie.,,Vieš, že ju to nezastaví?" spýta sa jej.Jen prikývne: ,,Je mi to nad Slnko jasné, ale máme aspoň nejaký ten čas navyše, kým sa z toho vymotá."Dokončí posledný uzol a postaví sa. ,,Kam ideme ďalej?" Dievčiny vyšli na chodbu. Možno to bolo tým, že nikto tu nebol, ale vyzerá obrovsky. Keď vezmeme do úvahy jej dĺžku, vyzerá ako nekonečný tunel. Julia spraví prvý krok. Zvuk sa odrazí od stien do všetkých smerov a znie niekoľkonásobne hlasnejšie. ,,Keby tá chodba bola tmavšia, cítila by som sa ako v horore," šepne Julia. Jen vyjadrí súhlas letmým kývnutím hlavy. Chcela už ísť, no jej spoločníčka ju zastavila.,,Nepočuješ niečo?" šepne.Jen sa zameria na to ohlušujúce ticho. Bolo ako pokojná hladina oceánu. Nič ho nenarúšalo a bolo pevné. Ale napriek tomu niečo počuje. Hladina sa pomaly rozvírila. Znie to z veľkej diaľky, ale je to tam. Niečo. Na chvíľu sa zastavila. Panická časť jej hlavy si už myslela, že sponka to vzdala tak rýchlo. Ale nie je to tak. Ten zvuk je niečo iné. A pomaly sa to k nim približuje.

Kapitola: DragonFly